Čarovná dedinka

LenkaAustraliaLeave a Comment

Zbalení sme na Cairns-kej stanici očakávali starobylý vláčik smerom do dedinky s názvom Kuranda. Išli sme cez džunglu s jednou prestávkou pri nádherných vodopádoch Barron Falls. A po hodinke sme sa dostali do už spomínanej Kurandy. Zistili sme, že ten názov v aboriginskom jazyku znamená liana v pralese.

Ako prvé sme sa po príchode išli zložiť na hotel, z ktorého sme boli trošku vydesení. Snažila som sa totiž dostať do ďalšej miestnosti v našej izbe a zistila som, že už sa dobíjam do cudzej izby. 😀 Potom že sa pôjdeme niekam najesť, prejdeme sa mestom a na záver si všetko pofotím. Pamätáte si, ako som spomínala trh Glebe? Tak v takomto duchu sa niesla celá dedinka. Len s tým rozdielom, že k hipsterom a hippiekom sa pridali ešte aj rasta. 😀 Po celej dedine hrala pohodová hudba chytlavých bubnov, rozvoniavali vonné tyčinky, rôzne čaje a ľudia boli vysmiatí, farební a dreadatí.

Obedovali sme dobrú klobásu v nemeckej reštike. Čašníčky sme sa pýtali, prečo práve nemecká, tak nám povedala, že jej kamoška emigrovala do Kurandy pred 17-timi rokmi z Nemecka a asi si chcela domov pripomenúť takýmto spôsobom. Alebo to je proste biznis. 😀 Asi sa pýtate, prečo španielske, čínske a teraz už aj nemecké reštaurácie, ale tak na klokana alebo krokodíla v tej pravej austrálskej ozaj chuť nemám. Aj keď tomu agresívnemu klokanovi z Cairns by som to mohla vrátiť v podobe zjedenia jeho matky na obed. 😀

Kuranda je dedinka snov, až na jeden malý problém. Keď sme sa vymotkali z hotela a boli sme po dobrom obede, tak pozeráme, že preboha všetky obchodíky, reštaurácie a kaviarne sú pozatvárané. Až na jeden bottle shop, obchod s fľašami, kde predávali alko a nealko. Tak sme sa rovno tam spýtali, že čo sa deje a dozvedeli sme sa, že oni majú na tejto dedinke najlepšiu pracovnú dobu na svete. Samozrejme nie pre zvedavých turistov ako sme my s Vladom. Pracujú od desiatej rána do tretej poobede, a ako povedal predavač, tak po tretej hodine to tam vyzerá ako mesto duchov. Ale našťastie atrakcie, ktoré sme tam mali naplánované, tak boli ešte otvorené. By ma šlahlo o zem keby nie. 😀

Zamierili sme si to teda do Bird Worldu. Bola som presvedčená o tom, že nabehnem, roztiahnem ruky a porad desať ara papagájov na mňa naletí. Realita bola však trošku iná. Prechádzali sme sa po parku a žiaden vták nič, tak si hovorím, že sakra asi pre nich nie som dosť dobrá. Lenže ako sme prišli pod takú striešku s vtáčim zobom, tak si jeden nechutný vták povedal, pripadal mi ako zakrpatený sup, že moje vlasy budú to najlepšie pre jeho hniezdo. Napadol ma zozadu a vyšklbal mi polku hlavy, čo pri mojej bujnej hrive znamená, že mi tam nezostalo skoro nič. Potom reku, že si sadnem na lavičku a zrazu na mňa skočil taký malý papagájček, S tým sme sa celkom skamarátili. Extrémne ho zaujala červená farba v podobe mojich nechtov a gombíku na foťáku.

Ešte sme sa zastavili vo svete motýľov. Keď sme prešli závesom, ocitli sme sa v úplnej rozprávke. Všade okolo nás si poletovali tých najpestrofarebnejších farieb. Niektorí sa tam aj párili, ale to už až také rozprávkové nebolo. 😀 Dokonca sme sa ocitli aj v takzvanej motýlej škôlke, kde boli všetky tie larvičky a húsenice.

Na koniec dňa v Kurande sme išli ešte rôznymi cestičkami v džungli a názov tejto dedinky je ozaj trefný, lebo kde liana tam liana, všade samé liana. Ako som si prečítala ešte pre príchodom do Austrálie, tak v džungli treba silno dupať nohami, aby sme odplašili jedovaté hady. Takže som si chodila po lese a dupala som si nohami, ako sa na poctivú cestovateľku patrí. No čo vám poviem, vyzerala som ako debil, lebo som bola jediná, kto to robil. 😀

Noc na hoteli prebehla v úplnom porádečku, až na desivé sny o šváboch, s ktorými som sa našťastie stretla len raz v sprche. Ráno sme sa išli naraňajkovať a na moje prekvapenie boli pootvárané nejaké tie obchody, takže budú fotky aj z tohto čarovného miesta. Po raňajkách sme si to namierili na lanovkovú stanicu, kde sme mali kúpenú cestu nazad do Cairns. Lanovkou to trvalo hodinku s pol s dvoma prestávkami na prechádzky po lese. Na lanovke sme išli ponad džunglu džungloidnú a Cocoty nám lietali nad hlavami. A viete, čo som zistila? Že Cockatoo je vlastne Kakadu. To mi trvalo, čo.

V Cairnse sme si museli zobrať taxík na letisko, ktorý nás stál 32$. Toto nie je Trnava, kde študujem, kde sa za 2€ dostanem všade. 😀 Na letisku si chodil Santa Claus a bola som dojatá ako malé dieťa keď kričal: “Ho, ho, hóóó…Méééry Christmas!” a zamával mi. Ďalší článok bude o Austrálsko-Slovensko-Gréckych Vianociach.

Šerni, ak sa ti páčil článok

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *