Posledné chvíle v Klokanove

LenkaAustraliaLeave a Comment

SAMSUNG CSC

Čas sa krátil a nám ostal posledný týždeň na tomto nádhernom mieste na svete. Ako inak, aj posledný týždeň sme využili aktívne. Na Vianoce sme od Lucie dostali perfektný darček v podobe poukazov do troch ľubovoľných múzeí, ktorý si sami vyberieme.

Tak sme sa teda vybrali do svetoznámeho múzea voskových figurín Madame Tussaude. Veľká sranda bola hlavne to, že sme si so slávnymi hviezdami mohli robiť čo sme chceli. O nejaké obchytkávačky a objímačky tam teda núdza nebola. Odfotili sme sa napr. s Kylie, Rihannou, Brad-om a Angelinou…ale aj s nejakou pre nás neznámou aboriginkou, ktorej sme vyštípali líčka. Super bolo na múzeu to, že sme mohli ísť k figurínam úplne blízko a nebola pred nimi nejaká páska alebo čo. Tiež sme si mohli dávať na fotenie rôzne parochne, oblečenie, ktoré tam mali k dispozícii. Väčšina vyzerala ozaj realisticky a stalo sa nám napríklad to, že sme išli okolo jednej “figuríny” a Lucia na nás:”Odfotíme sa aj s týmto?”. A keď sme sa už k nemu blížili, tak on si normálne odišiel. 😀

Ako druhé sme si vybrali Wild Life, čo bola tiež ZOO, ale konečne sme videli aj zvieratá, ktoré sa nám v predchádzajúcich zoologických úspešne skrývali. Napríklad z  takého wombata som videla vždy len zuby a tu sme ho konečne videli v plnej kráse. No neskutočne rozkošný bol. Je to niečo ako zakrpatený medveď a pri chôdzi sa prevaluje z jednej strany na druhú. Tiež sme tam mali možnosť vidieť krokodíla, ktorého málo nenarástlo, keďže toto bol morský a mal okolo 4 metrov, riadny macek. Bohužiaľ alebo našťastie sme nemali tú česť vidieť ho vo voľnej prírode. Aj keď nápisov “Dangerous, crocodiles!” bolo neúrekom.

Ako posledné sme sa vybrali do morského aquarka (Sea Life), v ktorom nám nad hlavami plávali žraloky, veľké raje a dokonca aj morská krava, ktorá si žula kapustu ozaj ako krava. 😀 A viete čo som ešte videla, o čo som prišla pri potápaní? Áno správne, Nema plávajúceho si v sasankách. Och, už nikdy to pre mňa nebude Clown fish. Mala som možnosť dotknúť sa aj hviezdice, ktorá bola na dotyk ako hviezdica. 😀 Tvrdá a drsnejšia.

V týchto dňoch sme mali šťastie a v Sydney sa konali preteky plachetníc. Konajú sa len raz ročne, plavia sa tri dni a ich cieľ je Tasmánia. Je to celkom veľká udalosť. Najlepšie bolo, keď prešli plachetnice okolo miesta, kde sme stáli, tak sa všetci ľudia rozbehli a  nasledovali ich. Parádny zážitok ako sa ľudia z toho tešili, fandili im a prežívali to.
Keď už som pri tých lodiach, tak sme sa aj úplnou náhodou dostali na 4 obhliadkové lode. Prvá bola vikingská loď, na ktorej sme si mohli vyskúšať aj prilbu vikongov. Druhá bola starodávnu loď, v ktorej sme išli aj do podpalubia a boli sme v extrémne nízkych priestoroch. Čo mne až tak neprekážalo, ale môj drahý sa skoro musel plaziť. 😀 Videli sme tam rôzne kajuty pre ľudí vyšších a nižších vrstiev alebo aj starodávnu kuchynku. Na tretiu sme išli na vojenskú loď, kde boli rôzne zbrane, náboje a delá, z ktorých mi akurát tak chlpy stáli. A na záver sme išli do ponorky a nejedného človeka by tam chytili klaustrofobické stavy. Strašne úzke priestory a o veľkostí postelí a jednotlivých kajút ani nehovorím.
Náš mesiac ukončila čerešnička na torte. Bol to ďalší a posledný prenádherný zážitok, ktorý sa navždy zapíše do mojích spomienok. A to druhý najväčší ohňostroj na svete hneď po tom NewYork-skom. Keď sme si pozerali na internete, ako v ten večer pôjdeme do mesta, keďže bola odmedzená doprava, tak sme sa trošku zdesili. Totižto mapka s miestami sledovania ohňostroja bola jedno červené more s nápismi “closed”. Buď boli miesta zaplnené alebo jednoducho kúpené, za ktoré si ľudia zaplatili aj 400$. Lístky je potrebné si kupovať čo najskôr, lebo už v septembri sú vypredané.

Nevzdávali sme sa a štyri hodinky pred polnocou sme sa vybrali do mesta. Obrovské množstvo ľudí nám občas bránilo v pohybe, ale boli sme neoblomní a išli sme si za svojím cieľom. Uznajte, kebyže nezažijeme ohňostroj v Sydney, tak ako keby sme tam ani neboli. Dostali sme sa na jedno miesto, kde bolo veľa ľudí a mysleli sme si, že to je to správne. Ale opak bol pravdou a na to, aby som so svojou výškou niečo videla, tak by som musela zbúrať jeden dom a schytal by to aj jeden strom.

Tak sme teda išli hľadať ďalej a lepšie miesto sme snáď ani nemohli nájsť. Najväčší ohňostroj ide vždy z Harbour Bridge a viete kde sme sedeli? Úplne kúsok od neho, kde sme mali výhľad aj na Operu, ktorá práve oslavovala 40. výročie od jej postavenia. Usadili sme sa na zem a boli sme pripravení ešte na tri hodky čakania. To nám spríjemnila prehliadka lodí ozdobených svetlami v tvare opery alebo šampanského.

Pred tým poriadnym polnočným ohňostrojom bol jeden “detský” o deviatej, ktorý bol väčší ako všetky dokopy, ktoré som v živote videla. A potom bol ešte taký malý skúšobný o pol jedenástej. Nakoniec prišla dlhoočakávaná chvíľa, všetci sme sa postavili a už to išlo…3…2…1…Happy New Year. A rachot najväčší, ohňostroj nie len z mosta a z opery, ale zovšadiaľ. Nevedeli sme, kam máme skôr pozerať. Len jedna dosť nepríjemná vec sa nám stala, čo bola naša chyba a to, že sa nám po pár záberoch vybil foťák, preto prikladám video z YouTube-u: http://www.youtube.com/watch?v=gQAZ3yfjoh0Tak obrovský a nádherný ohňostroj som v živote nevidela a možno už ani neuvidím. Celé to bolo prekrásne, ale posledná minúta nemala chybu. Mala som pocit, že tá bola búrlivejšia ako celý ohňostroj. V tej chvíli sa rozohňostrojovalo ešte viac, z mosta padol zlatý závoj a všetci sme zostali v nemom úžase. Zrazu všetko stíchlo, nasledoval búrlivý potlesk, úsmevy na tvárach ľudí a slzy od dojatia v ich očiach. Takýmto veľkolepým divadlom skončila naša dovolenka plná splnených prianí, nádherne prežitých chvíľ a dobrodružstiev, na ktoré nikdy nezabudneme. A keby sa k tomu náhodou blížilo, tak si predsa otvoríme tento blog, ktorý mi slúžil aj ako denníček. A dúfam, že sa vám páčil aspoň tak, ako nám dovolenka v Klokanove. Snáď sa nabudúce stretneme pri ďalšom mojom cestovateľskom zážitku.

S pozdravom

Vaša Lenka 🙂

Šerni, ak sa ti páčil článok

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *