V znamení chrámov

LenkaThailandLeave a Comment

Po krásnom zobudení nám začal druhý deň v Thajsku. Raňajky sme mali objednané priamo v hosteli. Po príchode do spoločnej haly nás čakalo výdatné jedlo. Nie zrovna typické thajské, ale nám ako turistom sa rozhodne páčilo. Na tácke sme mali croisant, toasty, maslo s džemom a na pitie sme si mohli vybrať kávu alebo čaj spolu s džúsom. Po raňajkách, ktoré nás nasýtili skoro na celý deň sme sa vybrali do spoznávania nového sveta.

Po meste sme si všimli veľké množstvo fotografií nejakého chlapa. Či už normálne na ulici, v metre ale aj v obchodoch. Vždy okolo neho boli dary rôzneho druhu a kvety. Potom sme zistili, že sa jedná o ich kráľa menom Pchúmipchón Adundét (teraz to skúste vysloviť), ktorý mal 5.12. narodeniny. Tento dátum sa spája aj s dňom otcov. Piateho decembra majú dokonca v Thajsku aj štátny sviatok. Svojho kráľa si veľmi uctievajú. Kto si z neho bude robiť srandu, tak môže dokonca skončiť v base. Všetci nosia ešte dlho po jeho narodeninách žlté trička, ktoré symbolizujú kráľove narodeniny. Tento rok oslávil 88 a 11.12. sa tu koná aj akcia na jeho počesť s názvom Bike for dad. Na priblíženie, je to niečo ako naše In-Line Bratislava, len sa samozrejme jazdí na bicykloch. For dad preto, lebo kráľa volajú aj Otec Thajského národa. Okrem kráľovej podobizne nájdete po celom Bangkoku aj Budhu. Celý čas som si však kládla otázku, že koho si vážia viac. Či ich kráľa alebo ich boha.

Dnes sme sa konečne odhodlali jesť na ulici. Na okolí veľa reštaurácií nebolo a nákupné centrum tiež nebolo nablízku, tak nám v podstate nič iné ani nezostávalo. Prvým naším pokusom bol freš džús. Ja som si dala z granátového jablka a Vlado mandarínkový. Ten môj chutil skôr ako z cvikle, ale vypila som to, keďže som sa hneď potom cítila veľmi bio, natur a raw. Druhou našou skúškou jedla bolo mäso na paličke, čo sa tu predáva skoro na každom kroku. Tvrdili nám, že to je kura, ale tu si človek ničím nemôže byť istý. No chutilo to veľmi dobre, aj keď som mala mierne obavy z koštovky. Treťou našou zástavkou na jedlo bola hippiesácky ladená ulica Khao San Road. Tá je známa najmä tým, že sa tu stretáva ázijská kultúra so západnou. Môžete tu preto vidieť veľa backpackerov, teda batôžkárov. Tu sme si od jednej kuchárky vypýtali Pad Thai s vajcom a kuracím mäsom. Sú to typické thajské slíže, ktoré sú veľmi obľúbené najmä u turistov a thajci ich pripravujú na rôzne spôsoby. Mnohokrát do nich pridávajú morské plody, tofu, limetky…ale my sme si najviac obľúbili práve tie najtradičnejšie. Pani, ktorá nám ich pripravovala mala jednu variacu platničku, veľkú panvicu a ingrediencie potrebné na prípravu. Aby som nezabudla, tak po jej pravom boku stál pomocník, ktorý bol vždy pripravený bežať do obchodu, keď im niečo došlo. Slíže boli pripravené za pár minút a my sme sa na obrubníku tejto uličky pustili do degustovania. Už vtedy sme pochopili, prečo sú Pad Thai také obľúbené.

Pad Thai na ulici Khao San Road

Čo sa týka jedla, tak určite musím spomenúť tú najfantastickejšiu vec v Thajsku. Čerstvé ovocie nájdete v Bangkoku na každých piatich metroch. To dostanete v sáčku nakrájané na malé kúsky a k tomu špajľu na napichovanie. Ako prvé ovocie sme ochutnali mango. Už v Austrálii som zistila, že z tohto ovocia existuje niekoľko druhov. Tu sme našťastie natrafili na to citrusové, a nie na to s chuťou mrkvy. Okrem manga tu vo veľkom predávajú aj ananás, na ktorom som si začala fičať neskôr, a tiež melón a papáju. Medzi exotickejšie ovocie môžeme určite zaradiť takzvaný Durian. Keď sme videli toto ovocie po prvýkrát, nebolo nám úplne jasné, prečo je balené inak ako ostatné ovocie. Malo totiž na sebe väčšinou tri potravinové fólie. No docvaklo nám to vtedy, keď sme sa vrátili do hostela a na ňom bol nápis, že s Durianom sa nemôže vchádzať dovnútra, pretože tak smrdí, že zamorí všetky izby. Toto ovocie sme sa preto zatiaľ neodvážili ani len očuchať, a nie to ešte ochutnať. Ale hovorím si, že aj olomoucké syrečky smrdia ako nohy a neskutočne mi chutia, tak možno sa ešte časom uchýlim aj k Durianu. Inak, tie mi tu veľmi chýbajú. Spolu s bravčovým rezňom, Kofolou, Vineou a cesnakovou nátierkou. Mami, stihla si si to opísať? Zaujímavé je však aj to, že ovocie tu kúpite jedine na ulici. V potravinách zbytočne budete hľadať kilo mandarínok v sieťke. Maximálne tu nájdete banány, a to balené po jednom v sáčku.

Nemyslíte si, že v tento deň sme celý deň iba jedli, aj keď to tak po mojom opise možno vyzerá. Rozhodli sme sa, že budeme hneď akční a spravíme si Tour de bangkokské chrámy.  Pred tým ako sme vstúpili do každého jedného z nich, sme boli uzrozumení, ako sa ne/obliekať do chrámov. Nemohla som mať odhalené ramená, väčší výstrih, krátke nohavice alebo sukňu, a taktiež som nemohla mať na sebe topánky. No Vlado si išiel ako pánko v kraťasoch a myslel si, že mu to prejde. No tudle. Chrámy sú plne vybavené oblečením pre takéto prípady. Preto dostal dlhé nohavice na prezlečenie. Teda, dlhé ako dlhé pri jeho 187 cm výške, tak si viete predstaviť.

The Grand Palace

Phra Siratana Chedi (The Grand Palace)

Prešli sme niekoľko chrámov v komplexe s názvom The Grand Palace, do ktorého sme sa dostali miestnou lodnou prepravou. Je to niečo ako keby chodila MHD-čka po Dunaji. Tu si určite dajte pozor na domácich, ktorí Vám chcú nanútiť prepravu pre turistov za 140 THB. Hneď vedľa chodí totiž loď označená oranžovou vlajkou, ktorá je iba za 14 THB. Vstup do každého chrámu niesol so sebou príjemnú atmosféru aj pre nebudhistov. Vôňa vonných tyčiniek, príjemná hudba (mne osobne pripomínala piesne od speváčky Enyi), ľudia kľačiaci na zemi s prosbami a vďakou. Ľudia veriaci v buddhizmus kupovali pred chrámami dary v podobe lotosových pukov, sviečok a už spomínaných vonných tyčiniek. Tyčinky si vždy chytili do ruky a klaňali sa pred Buddhom. Najviac ma tu zaujal chrám s názvom Temple of the Emerald Buddha, v ktorom bola obrovská socha sediaceho zlatého Buddhu. Ďalej sme išli do chrámu Wat Pho, to už bolo mimo areálu The Grand Palace, kde je najväčšia socha ležiaceho zlatého Buddhu, ktorá má 46 metrov. Neskôr sme sa dozvedeli, že znak toho, že leží je symbol jeho odchodu do nirvány, a teda jeho smrti. Nevídané tam ešte bolo, že pri sebe ležalo asi dvadsať nádobiek do ktorých ľudia postupne hádzali najdrobnejšie mince a želali si tie najtajnejšie želania. Malo by im to priniesť šťastie. V okolí chrámu Wat Pho ma zaujala aj miestna škola. Niektoré thajské žiačky pod altánkom písali test a iné zas kľačali v chráme v rovnošatách a pred mníchom spievali thajské piesne.

Wat Pho

Wat Pho

Wat Pho

Wat Pho

Posledný chrám, ktorý sme v tento deň navštívili bol Wat Arun. Ten bol bohužiaľ momentálne v rekonštrukcii, tak sme z neho nevideli toľko, koľko by sme chceli. Zaujalo nás však, že na obnove chrámu sa podieľali muži, ženy a dokonca sme tam zbadali aj jedného rastafariána. Túto pamiatku lemovali veľmi prudké schody, pri ktorých som sa opierala vždy o schod predomnou, aby som sa neskydla. V každom z týchto chrámov bol vyobrazený Buddha a skoro všade mal na sebe oranžové rúcho. Tie tu na sebe nosia aj mnísi, ktorých môžete stretnúť všade v okolí chrámov, no aj mimo nich. Žijú iba z milodarov od ľudí, a preto keď ich stretnete napríklad na zástavke metra, tak môžu pôsobiť trochu bezdomoveckým dojmom. Jednoznačne pri chrámoch majú väčšie čaro. Okrem mníchov sme zahliadli aj pár mníšok. Tie tu majú vyholené hlavy a nosia biele rúcha.

Wat Pho - miestna škola

Wat Pho – miestna škola

Wat Arun

Wat Arun

Po prejdení všetkých chrámov sme sa vrátili do nášho hostela Lub.d. Unavení a vyčerpaní po celodennom chodení v tridsať stupňových horúčavách mi bol ešte ten náš malý hostelík dobrý a s radosťou som doňho šla. Kto by to bol čakal po mojom prvom urevanom dni a myšlienkach, že spím radšej na ulici medzi švábmi a stánkami s jedlom. Po návrate nás čakali noví spolubývajúci. Teda zatiaľ len visiace papieriky na posteliach s ich menami. Samozrejme, ja zvedavá ako opica, hneď som si ich išla čítať. No keďže iné národnosti nemajú v priezviskách koncovku –ová, tak sme nevedeli, či sú to baby alebo chalani. No išli sme na to vylučovacou metódou, že samé dve baby by sa takto báli ísť. Naše deduktívne metódy boli viac než správne a o chvíľu nám klopkal na dvere sympatický rakúsky pár. Ich mená si nepamätám, takže to navždy budú pre mňa Hainz und Gréta. Dozvedeli sme sa od nich, že dali výpoveď v práci a majú v pláne cestovať šesť mesiacov. Chcú prejsť Thajsko, Vietnam, Indonéziu, Austráliu, Nový Zéland, Fiji a Hawaii. Zistili, že pri cestovaní prídete na to, že potrebujete v živote minimum vecí. Na cesty si beriete len tie najzakladanejšie veci, a to pomaly zisťujeme aj my.


A pridávam ešte pár praktických rád na záver:

  • 1€ je momentálne cca 37 THB
  • Ovocie v sáčku kúpite od 20-40 THB
  • Mäso na paličke sme kúpili za 10 THB
  • Pad Thai ako plnohodnotný obed sme mali za 50 THB (1,10 €)
  • Vstup do The Grande Palace, kde bolo viac ako dvadsať chrámov bol za 500 THB na jedného
  • Vstup do chrámu Wat Arun stál 50 THB
  • Ležiaci Budha Wat Pho bol za 100 THB

Šerni, ak sa ti páčil článok

 

 

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *