Bájsikl, bájsikl…

LenkaThailandLeave a Comment

Prvá noc v krásnej izbe v Ayutthayi za nami, slnečný deň pred nami a my sme sa zobudili na strašný rachot. Spomínaný sused Holanďan mal asi ťažké ráno (možno aj noc) a gravitácia bola zrejme väčšia ako po iné dni. Boli sme ozaj radi, že sa neprebúral do našej izby.  Okrem tohto veselého chlapíka nás zobudilo aj zavíjanie psov. V Ayutthayi je vraj najviac potulných psov v rámci celého Thajska. Hlavne v noci si treba dávať pozor, lebo chodia v smečkách. Keďže som veľký zveromil a každého psa by som si najradšej domov zobrala, tak ma Vlado musel mnohokrát od nich násilím ťahať po zemi za vlasy (skoro).

Chrám Wat Phutthai Sawan

Po červíkoch z predchádzajúceho dňa sme sa rozhodli, že si dáme kráľovské raňajky. Ako sme išli do Ayutthayi, tak sme si na jednom rohu všimli krásnu pekáreň. Ja som sa rozhodla pre toast s čokoládou, druhý bol aj s banánom a tretí s arašidovým maslom. K tomu ešte jahodové smútičko a glykemický šok bol vítaný. Vlado sa rozhodol pre jeho obľúbené kornflejksy. Dostal ich v kelímku, kde boli spolu s nimi aj hrozienka a pistácie. Ja to moc nemusím, ale poznáte to “ochutnaj”, “nechcem”, “aspoň trošku”, “nechcem”, “no tááááák”…mľask, chrup, mňam.

Raňajky v pekárni. Toasty som už zjedla.

Hneď po luxusných raňajkách sme sa vrátili do nášho hostela. Na odporúčanie z knihy Lonely Planet sme sa rozhodli, že si dnes starobylé chrámy prejdeme na bicykloch. Informovali sme sa ohľadom tejto možnosti priamo tam a s radosťou nás domáci viedli k bicyklom. Teda, bicyklom…nooo, pamätáte si, keď boli kedysi takzvané skladačky? Tak také niečo to bolo. No poviem vám, že sa mi na tom nakoniec jazdilo lepšie ako na mojom horskom bicykli. Taký bol ľahký, že som na ňom skoro levitovala, prevody boli iba dva, ale veď načo viac. Do kopca, z kopca a nič viac netreba. Zamykanie bolo na princípe, že som potočila takým malým zámkom a bolo to. Keď som si chcela odomknúť, tak som strčila kľúčik. Dokonca to malo aj taký ten stojan zboku, no skoro som odpadla.

Ležiaci Buddha / Super bájsikl

Všetko skontrolované, pripravené a my sme sa mohli vybrať na bájsikl túr. Doprava tam síce nie je ako v Bangkoku, ale aj tak sme mali čo robiť, aby sme sa v bezpečí dopravili do cieľa. Aj tu totiž platí pravidlo, že pokiaľ ste väčší a rýchlejší, tak máte prednosť v jazde. Fú, keby sa to ozaj týkalo tej veľkosti, tak s mojimi 160 cm tam čakám dodnes. Pôvodne bolo v tomto meste okolo 400 chrámov, ale dodnes sa ich zachovalo len pár, veď je to predsa len viac ako päťsto rokov dozadu. Nájdeme tu hlavne mnoho bezhlavých sôch Buddhu.  Najprv sme navštívili chrámy Wat Maha That a Wat Ratchaburana. Bože, to sú názvy. Ono sa to už len ťažko píše, nie to ešte vyslovuje. Vo Wat Maha That sme mali možnosť vidieť aj Buddhovú hlavu obrastenú koreňami stromu, čo púta veľmi veľkú pozornosť turistov. Pred stromom bola tabuľa, že sa z úcty nemôžeme stavať priamo pred jeho hlavu. Neskôr sme si chceli trochu oddýchnuť od 30 stupňových horúčav, tak sme išli do blízkeho Turistického informačného centra. Tam sme sa dozvedeli rôzne historické súvislosti o živote ľudí v tomto meste v dávnej minulosti, videli sme ich historické mapky, a tiež sme sa čo-to dozvedeli o ich tradičnom remeselníctve, ktoré sa veľmi nelíši od toho nášho.

Buddhova hlava v koreňoch stromu / Chrám Wat Maha That

Pokračovali sme ďalej a podľa mapy, ktorú nám dala domáca z nášho hostela sme sa rozhodli nájsť chrám Wihan Phra Mongkhon Bophit. Najprv sme trošku poblúdili, ale nakoniec sme našli to, čo sme hľadali. Pred nami bol obrovský park s dlhým chodníkom, ktorý bol lemovaný kríkmi a na konci chodníka stál on, môjho srdca šampión. Bol to doteraz najkrajší chrám, aký som videla v Thajsku. Keď sme sa k nemu blížili, do kroku nám hrala mystická hudba, počuli sme modlenie mníchov a celé to malo neskutočne príjemnú atmosféru. Tuším mi tam aj slzička vyhŕkla. No môžem ja za to, že som také precitlivené hovado?! Ľudia si pri vchode opäť kupovali sviečky, vonné tyčinky a lotosové puky, s ktorými sa modlia a dávajú ich ako dary. Zastavili sme sa aj pri ležiacom Buddhovi, ktorý sa nachádza 800 m od chrámu Wihan Phra Mongkhon Bophit. Je dlhý 37 m a vysoký 8 m. Oproti Buddhovi sa nachádzajú aj stánky s rôznymi suvenírmi.

Chrám Wihan Phra Mongkhon Bophit

Po namáhavom doobedí sme si išli oddýchnuť, no netrvalo to dlho. Napadlo nás, že domáca spomínala cestu loďkou a prechod medzi troma chrámami popri rieke Chao Phraya. Odchod bol niečo pred štvrtou, tak sme sa nachystali a opäť sme boli na nohách. Naša domáca bola veľmi milá a sama nás odviezla k vode, kde nás už čakala Thajka s ďalšími turistami. Na každý chrám sme mali tak 20 minút, ale bohate to stačilo na prezretie. Prvý bol Wat Phanan Choeng. Toto miesto je obľúbené najmä u thajských Číňanov, keďže sa tu nachádza aj bohatá čínska výzdoba v podobe drakov. Ako druhý sme navštívili chrám Wat Phutthai Sawan a posledný sme si išli pozrieť Wat Chaiwatthanaram. Ako som vystupovala s loďky a pridržiavala som sa, tak som s mojou šikovnosťou vytrhla jedno operadlo. No ja panika, stres, ale našťastie sa to dalo zasunúť naspäť. Naša lodná vodička mala z toho ohromnú srandu a chytila strašný záchvat smiechu. Wat Chaiwatthanaram sme videli už pri západe slnka a bolo to úplne čarovné. Ako sme prechádzali pamiatkami, tak zrazu prišiel za nami čierno-biely chlpatý kamoš. Samozrejme som sa hneď k nemu zohla a začala som ho hladkať, aj keď tu bolo riziko, že po mne budú skackať blchy a budem mať penu okolo úst. Začal sa veľmi tešiť a stal sa naším dvorným delegátom, ktorý nás sprevádzal po celom areáli. Alebo pred nami utekal?!

Cesta loďkou

 

Chrám Wat Phanan Choeng / Wat Phra si Sanphet

 

Náš čierno – biely sprievodca

Pri návrate späť nás naša thajská vodička zaviezla rovno pred náš hostel. No opäť sme sa neohriali dlho a keďže sme potrebovali aj niečo jesť, tak sme sa dali dokopy a vybrali sme sa na nočný trh. V tento večer sme sa rozhodli pre niekoľko chodovú večeru. Začali sme klasickým Pad Thai, pri ktorom sme zistili, že nie je až také klasické. Na vrch nám totiž dali cukor a oriešky. No pozerala som na to, že sa toho ani nedotknem a nakoniec to boli najlepšie slíže s najlepšou kombináciou, aké sme v Thajsku jedli. Pokračovali sme s čokoládovo-banánovou palacinkou, ktorú nám spravil moslimský manželský par. Pozerali sme, na čo potrebujú nožnice. Palacinku totiž preložili a nastríhali na malé kocky. K tomu nám dali špajlu na zapichovanie. Zaklincovali sme to našim milovaným ananásom. Myslím, že tento deň sme využili najviac ako sa len dalo. Už nás čakala len cesta späť do hostela a dobrú noc.

Chrám Wat Chaiwatthanaram / Durian voľne rastúci na strome

 

Chrám Wat Phanan Choeng – prvý a posledný tučný Buddha, akého sme videli. Všetci ostatní sú nejakí pochudnutí.


A pridávam ešte pár praktických rád na záver:

  • Raňajky v pekárni nás vyšli 170 THB na obidvoch
  • Za bicykel sme zaplatili 50 THB na celý deň na jedného
  • Za chrámy Wat Maha That a Wat Ratchaburana sme dali za každý 50 THB na jednu osobu
  • 3 chrámy pri rieke Chao Phraya aj s dopravou nás vyšli 200 THB na jedného
  • Pad Thai slíže – porcia stála 35 THB
  • XXL palacinka stála 35 THB

Šerni, ak sa ti páčil článok

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *