Bryndzové halušky

LenkaThailandLeave a Comment

Hneď po príchode nočným vlakom á la pojazdnou psychiatriou sme sa vybrali zo stanice do nášho ďalšieho hostela, respektíve guesthouse-u. Doteraz netuším, aký je medzi tým rozdiel. Hneď ako sme vyšli z haly, tak nás čakalo minimálne desať taxikárov, ktorí pobehovali s tabuľkami. Na nich mali ceny a vykrikovali po nás, či sa chceme zviesť. Vďaka týmto neodbytným exotom bola naša najčastejšia veta “Nóu, tenks”. Prisámvačku boli otravnejší ako tuk-tukári v Bangkoku. Keď sme sa konečne dostali z tohto zverinca a všetci taxikári sa zamerali už na niekoho iného, tak sme zistili, že my ten taxík predsa len potrebujeme. Náš hostel bol totiž ďalej, ako sme predpokladali.

Porozhliadali sme sa okolo seba a jeden z nich sa k nám nenápadne približoval. Z druhej strany cesty mu ďalší taxikár ukazoval výhražné a vulgárne gestá. Zrejme preto, že sa mu chystal ukradnúť kšeft. Keď sme mu povedali kam sa potrebujeme dostať, tak ani chvíľu neváhal a s úplnou samozrejmosťou tvrdil, že presne vie kde sa to nachádza. Dohodli sme sa s ním  na cene a k taxíku nás odprevadila jeho staršia sestra, ktorá mala asi 80 rokov. Bolo to kvôli tomu, aby tento pán ešte pár minúť zháňal ďalších ľudí, ktorý by sa zviezli s nami. My sme sa zatiaľ posadili do auta bez dverí a čakali sme. Po pár minútach sa konečne vrátil, ale chúďatko sám, takže už nikoho iného nezohnal. Cesta prebiehala hladko, až kým sme sa nezastavili a taxikár nemal ani páru, ako sa dostane na dané miesto. Tak sme vytiahli GPS-ko a ukazovali sme mu, kadiaľ má ísť. Takto sa zastavil ešte zopárkrát a potom sme sa konečne dostali tam, kam sme potrebovali. A to konkrétne do Golden Fort Guesthouse.

Lotosové kvety vo Fah Lanna Spa

Po vystúpení z taxíku priamo pred naším ubytkom nás čakal vysmiaty starý pán, z ktorého išla taká dobrota a pokora, že si to ani neviete predstaviť. Ani ja som si to dovtedy nevedela predstaviť. Ani všetci tí zlatí ľudia, ktorých sme stretli predtým sa nevyrovnali tomuto pánovi. A to sme usúdili hneď po prvom stretnutí s ním. Privítal nás veľmi vrúcne, spolu so svojou dcérou a synom, ktorí mali tak do tridsať rokov. Síce sme tam prišli veľmi skoro, no izbu sme mali nachystanú aj napriek tomu, že check in bol až o druhej. Padlo nám to veľmi vhod, keďže sme noc strávili vo vlaku. Izba nás veľmi milo prekvapila. Nepredstavujte si žiaden luxus, jednoducho dve postele (aj tak sme sa tlačili na jednej), dve skrinky a kúpeľňa. Juchúúú, konečne samostatná. Hneď sme sa informovali ohľadom prania, keďže už sme mali dosť plnú fujfuj tašku. Aj vy to tak nazývate? Tak sme im dali našu tašku a na druhý deň nám ju mali doniesť. V Thajsku je vraj bežné, že keď si u miestnych dáte oprať vecí, tak sa Vám vráti tak polovica z nich. Poberú si to, čo sa im páči. Našťastie sme sa s týmto prístupom nestretli a vrátilo sa nám všetko do poslednej ponožky.

Naše ubytko v Chiang Mai – Golden Fort Guest House

Izba v Golden Fort Guest House

Vybrali sme sa do mesta na plnohodnotné raňajky, pretože Oreo, ktoré sme dostali vo vlaku nás akosi neuspokojilo. Pri putovaní Chiang Mai-om sme si všimli, že toto mesto je plné hipsterov, hippiesakov, dreadáčov a rastafariánov. Na googli sme si našli, že veľmi dobré raňajky robia v Dada cafe. Pri hľadaní sme ešte netušili, že toto bude naša najobľúbenejšia reštaurácia v Chiang Mai s prívlastkom healthy, čiže s ponukou toho najzdravšieho jedla a nápojov. Boli sme očarení z nádherného prostredia a ešte krajšieho jedla. Keď som v ponuke videla avokádo, tak mi bolo úplne jasné z čoho budú pozostávať moje raňajky. Nakoniec som sa rozhodla pre avokádové toasty. Milý personál nám to doniesol krásne naaranžované, že mi to až bolo ľúto zjesť.

Dada café / Najlepšie raňajky

Po raňajkách sme sa rozhodli, že by bol hriech nedať si v Thajsku ich preslávenú masáž. Masážne salóny tam máte na každom kroku. Väčšinou také, že vo výklade sedí desať ľudí vedľa seba a na nich poskakujú malé Thajčanky. Ale rozhodne si treba dať pozor, aby ste nevstúpili do “masážneho salónu”, kde ponúkajú trochu iné “masáže”. My sme sa rozhodli po namáhavej ceste na trošku luxusnejšiu masáž, a preto sme zvolili Fah Lanna Spa, ktorá mala na internete veľmi dobré hodnotenie. Riadia sa heslom “Jednoduché nájsť, ale ťažké zabudnúť.” Pri vstupe do tohto nádherného interiéru plného vôní a zelene nás čakalo niekoľko masérov a masériek. Dostali sme dotazníky a neidentifikovateľný čierny nápoj s nejakou želatínou. Nabrala som odvahu ho ochutnať. No a zakryte to, keď Vás napína, chce sa Vám všetko, len nie usmievať a Thajci na Vás pozerajú pohľadom a s tým ich nevinným úsmevom “chutí? chutí?”. Preboha, ešte teraz keď to píšem, tak ma napína. Do dotazníka sme mali zaznačiť, či si želáme aromatickú masáž, thajskú masáž, masáž celého tela a podobne. Pri tom bol nakreslený človek a mali sme zakrúžkovať časti tela, na ktoré chceme aby sa maséri najviac zamerali.

Dotazník vo Fah Lanna Spa

Po všetkých vyplňovačkách si mňa aj Vlada zobrali dve staršie Thajky. Zaviedli nás do jednej miestnosti, tak sme sa tešili, že budeme spolu. Dali nám oblečenie, ktoré sme si mali obliecť a ony zatiaľ odišli. Môjmu drahému dali rybárske nohavice, s ktorými tam bojoval o sto šesto. Konečne si ich nejak zaviazal a po príchode jeho pani masérky zistil, že si ich dal naopak. Ujala sa ho pani asi 2x ťažšia ako je on sám. Keď už sme mali všetko tak, ako malo byť, tak si nás posadili vedľa seba a umývali nám nohy. Teda, dávali nám masáž nôh vo vode, pri ktorej použili aj limetku, ale podľa mňa nechceli, aby sme im to tam zašpinili alebo čo. Po tomto akte sme si mohli konečne ľahnúť. Moja masérka nevedela veľmi dobre po anglicky, tak vždy keď chcela, aby som sa otočila, tak do mňa iba pichla a ukázala mi, nech sa prevalím na chrbát. Celá táto situácia mi bola celkom vtipná a keď mi všetko začalo pukať, tak som sa strašne musela ovládať, aby som nevybuchla od smiechu. Ja viem, takto to neznie moc vtipne, ale predstavte si príjemnú hudbu, vôňu mentolu, tajomnú atmosféru a do toho puk puk puk totálne nahlas. Potom som sa rozhodla, že sa pozriem na to, ako sa darí Vladovi. Keď som videla, ako tá Thajka na ňom skoro sedí a snaží sa ho poohýbať do všetkých možných smerov a jemu to stále nejde, keďže je dlhý ako týždeň pred výplatou, tak som sa neskutočne začala smiať. Tá Thajka aj s Vladom sa ku mne pridali, ale ohýbala ho ďalej. Ešte že to už bol koniec masáže. Ale inak tá masáž bola veľmi príjemná, teta to vedela.

Po záverečnom záchvate smiechu sme sa poobliekali, poutierali od tých rôznych gélov a odviedli nás do malej útulnej čajovne, ktorá bola v rámci salónu. Tam na nás čakal ďalší dotazník, no tentokrát s tým, ako sme spokojní. Okrem toho sme mali na stole zázvorový čaj, koláčik a mokrý uterák. Absolútne sme netušili na čo to je, či sa s tým máme poutierať alebo čo, tak sme ho radšej ani nerozbaľovali. V čajovni bol aj obchod so suvenírmi, s rôznymi masážnymi olejmi, gélmi a samozrejme tam predávali aj čaje a čajníky. Môj drahý sa rozhodol, že kúpime mentolový gél na masírovanie. Samozrejme, na masírovanie jeho a nie mňa, keďže on je potom už “veľmi uvoľnený” alebo “príliš unavený” na to, aby masíroval on mňa. Chlapi. Inak, on si toto všetko číta (dúfam), tak si nemyslíte, že ho tu takto kruto ohováram. Všetko prejde prísnou cenzúrou.

V čajovni po masáži / Ešte pár metrov k masáži

Po skvelej masáži sme išli na skvelý obed a znovu sme zvolili Dada cafe. Ja som si dala ryžu so zeleninou a môj drahý aj tu ochutnal staré známe Pad Thai. Jedlo opäť krásne naservírované a fantasticky ochutené. Cestou z mesta sme videli obchod s oblekmi s názvom Thai Tailor. Takže sme usúdili, že je to niečo ako Tom Tailor, ktoré poznáme na Slovensku, len na thajský spôsob. Po návrate do hostela sme si trochen oddýchli a vybrali sme sa na Night Bazaar, ktorý sa rozlieha po celej dlhej ulici, zdá sa že nemá konca kraja a najlepšie sa tu kupujú suveníry. Je tu kopec ľudí, hudby a jedla. Samozrejme, je potrebné tu vyjednávať. Pri nákupe takzvaných aladiniek sme vyjednali cenu z 800 THB na 400 THB. Nechápem, čo na nás najprv tá Thajka skúšala. Keď povedala cenu, tak pozerám na Vlada a po slovensky mu hovorím, že ani náhodou, či sa zbláznila. Chvíľu na to nám povedala, že rozumie nášmu jazyku, lebo hovoríme ako Rusi. Ale myslím si, že keby naozaj rozumela všetkému, čo som povedala, tak nám ani náhodou nič nepredá a ešte nás aj pošle do teplých krajín. Pokiaľ prídete do nejakého stánku a skúšate si oblečenie, ktoré si nakoniec nekúpite lebo Vám nesedí, tak sa na Vás miestni urazia a na konci ani nepozdravia.

Po pár hodinovom chodení po nočnom trhu sme vyhladli a vybrali sme sa na International Food Festival. Boli to stánky rozmiestnené do polkruhu, kde bolo japonské sushi, francúzske palacinky, americké burgre…už len slovenské bryndzové halušky nám tam chýbali. Sadnúť sme si mohli buď na drevené alebo železné stoličky so stolíkmi alebo na stohy slám. Celú atmosféru dopĺňalo pódium so spevákom na voľnej nohe. Cestou späť do našej izby sme dostali do ruky letáčiky, že sa bude konať thajský box. Dozvedeli sme sa, že na to, aby si boxeri spevňovali píšťaly, tak kopú s nimi do paliem dovtedy, kým sa im nepolámu (píšťaly pochopiteľne, nie tie palmy). Po zrastení ich majú silnejšie a následne môžu kopať do súperov bez toho, aby ich to bolelo. Odporné. Hlavne keď si predstavím, že im kopú aj do hlavy. Ja asi radšej zostanem pri bezpečnom behu, kde ma ohrozí akurát tak poletujúci hmyz.  No a toto bol náš prvý deň v krásnom Chiang Mai. A to ešte ani zďaleka nie je všetko, čo sme tu prežili.


A pridávam ešte pár praktických rád na záver:

  • Aromaterapická masáž stála 1200 THB
  • Ubytko na jednu noc s raňajkami stálo 770 THB

Šerni, ak sa ti páčil článok

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *