Chobotiny

LenkaThailandLeave a Comment

Hneď prvé ráno v Golden Fort Guest House sme si museli nastaviť budík na siedmu ráno. Čakal nás totiž veľkolepý výlet, na ktorý sme sa už dlho tešili. Už názov naznačuje, že v tento deň budú všade samé choboty. Raňajky sme mali zabezpečené priamo v ubytku. Pripravil nám ich náš domáci, ten rozkošný pán, ktoré som spomínala. Dali sme si zapečené toasty s maslom, no nevedeli sme, že to maslo bude sladké s nádychom kokosu. Ten popravde veľmi neobľubujem. Tak som do seba radšej natlačila tri banány.

Ani sme sa nenazdali a už na nás trúbil minibus, ktorý mal na starosti vyzdvihnúť všetkých z okolitých hotelov a hostelov, ktorý si objednali tento výlet. Hneď po nastúpení nám bol pustený dokument o tom ako sa ne/správať ku slonom. Spomenula by som napríklad, že sa k slonom nemôžeme stavať priamo pred tvár, ale ani za zadok a nebodaj ho ešte zaňho chytať. Tiež by sa im nemalo dávať jesť priamo do papule, ale do chobotu a oni si to tam už vložia sami.

Krmenie sloníkov / Slon in da džungla

V tento deň sme navštívili dva slonie sirotince. Z dokumentu sme sa dozvedeli, že jeden z nich založila Thajka, ktorá zachraňuje slonov z cirkusov, z ulíc (kde ich ľudia mnohokrát používajú na žobranie), poprípade od nejakej namáhavej práce. Poviem Vám, mala som dosť pri pozeraní videa, keď som videla, ako tie majestátne zvieratá ľudia dokážu týrať. Vo svojom sirotinci ma 30 slonov a 500 zachránených mačiek a psov. Dokonca jej jeden slon pri príchode polámal dve rebrá, lebo ľudia k nemu boli zlí, ale neskôr si na ňu zvykol. Ju to neodradilo a v pomoci zvieratám pokračuje ďalej. Je to žena s veľkým ♥.

Prišli sme do cieľa a veľké dobrodružstvo sa mohlo začať. V cene je zahrnutý jednodňový výlet s kŕmením, prechádzkou po ich prirodzenom prostredí (čiže po lese) a na záver so samotným kúpeľom so slonmi. Naschvál sme si nevybrali výlet s jazdou na nich, lebo to sa nám nezdá až také super voči tým slonom. Hneď po vystúpení z minibusu (nakoniec nás bolo dokopy desať) nás čakal drevený stôl, kde sme mali nachystané občerstvenie v podobe rôznych krekrov a horúceho čaju či kávy. Zrazu počujeme “já si dám asi čaj”, tak pozeráme a spolu s nami prišiel aj český párik. Po týždni a pol som konečne počula jazyk, ktorému som rozumela. Dozvedeli sme sa, že tiež cestujú po Thajsku mesiac, len sa vracajú o týždeň skôr ako my. Jiří (nespomeniem si teraz na jeho pravé meno) si sem prišiel kúpiť celú výbavu na thajský box, keďže sa to oveľa viac oplatí.

Raňajky v lese / Mňamky cukrová trstina

Po občerstvení sme sa presunuli a postupne nám začali vodiť slony, pretože na rade boli raňajky. Z čoho som sa úplne najviac tešila bolo, že zrovna mali malého šteniatkovského sloníka, dvojročné dievčatko Pumpuj. Skoro som odpadla, keď ju priviezli. Ozaj sa správala ako malý pes a vôbec si neuvedomovala, že má trochu viac kíl. Chobotom si pohadzovala od radosti kade-tade a vôbec jej nerobilo problém bežať dole z kopca smerom na nás. Vtedy sme vždy len všetci bežali na bok. Pumpuj ešte neprijali staršie slony medzi seba, tak ju museli držať trošku separovane. Všetkých sme kŕmili melónmi (strašnú chuť som na nich mala), neošúpanými banánmi (stále som im ich chcela šúpať) a trstinovou trávou. Vyzeralo to asi tak, že som sa postavila k ním, natiahla som ruku, zavrela oči a čakala som, kým si to jedlo odo mňa zoberú. Keď sa ku mne približoval ten veľký chobot (nie že by som nemala rada veľké choboty), tak som skoro cvrkla od strachu. Pripadali mi veľmi inteligentné a vyzeralo to, že aj napriek tomu, že majú takú silu a mohli by aj zabiť, tak sa snažili veľmi opatrne brať to jedlo od nás, aby nám neublížili. Dozvedeli sme sa, že slon priemerne váži 3 tony a zje až 330 kíl jedla denne. Nejedia okrem štyroch hodín, keď spia.

Dvojročná Pumpuj(ka)

Nasledovala dlhá prechádzka po džungli, pri ktorej sme dostali aj šatky z mníšskych odevov, ktoré boli nimi posvätené. Tie sme mali viazať na stromy, pretože vďaka tomu ten strom ľudia neodpília, lebo sa boja že by boli na nich vyslaní zlí duchovia. Krásne posolstvo.  Niektoré slony boli označení a jeden z nich mal na hlave modrý pásik. Bol to znak toho, že si máme dávať naňho pozor. Bol trochu agresívnejší z toho dôvodu, že mal zlé skúsenosti s ľuďmi a bál sa ich. Boli sme vybavení aj taškami s jedlom a po ceste sme ich kŕmili. Keď mi došlo jedlo, tak sa vôbec neostýchali, vliezli mi do tašky a hľadali ďalej. Mala som celkom rešpekt pred týmito tvormi. Nejedenkrát ma totiž napadlo, že ma chytí s chobotom a otrieska o zem. Sloníkovia z mesta sa vďaka týmto prechádzkam opäť učia žiť vo svojom prirodzenom prostredí. Niektoré slony mi dokonca pripomínali mňa, keďže si do chobota zobrali naraz desať trstín a päť mali ešte stále v papuli.

Posvätená mníšske šatky / Cesta džunglou

Nastal čas obeda a náš sprievodca nás zaviedol na jedno krásne miesto. Tam nás už čakalo ovocie, voda, PadThay, ryža a ako dezert mango so sladkou ryžou (odvtedy môj drahý sníva o tom, aby som mu to urobila – už som si našla aj recept, juchú).  Jednu časť obeda sme si dokonca mohli pripraviť aj sami. Samozrejme som sa chopila remesla a išla som si spraviť svoj vlastný “Papaya salad”. A dáme kulinárske okienko: na prípravu potrebujete nastrúhanú papáju a mrkvu, k tomu cesnak (oni vôbec nedávali dole tie šupky), chili (dávajú viac ako by bolo treba), sójovku, hnedý cukor a kto má rád, tak si môže pridať aj rybí olej. Výsledný efekt? Skvelý! Slončiskovia sa zatiaľ pásli, no zrazu sa už jednému nechcelo, tak prišiel za nami. Chobotom začal brázdiť po stole a čuchať všetko, čo sme mali pripravené. Jasné, že sme sa s ním podelili.

Obed a mango a so sladkou ryžou

Nasledovala najkrajšia časť tohto výletu, a to kúpanie so slonmi. Ako povinnú výbavu sme dostali nádobky, do ktorých sme si naberali vodu a umývali sme ich. Kým sme prišli ku krásnej rieke, slony nás tam už čakali. Malá Pumpujka nesklamala, válala sa na chrbte a chobotom špliechala vodu všade okolo seba. Hneď som bežala ku nej.  Bol to naozaj neskutočný pohľad, ktorý sa nám nenaskytne každý deň. Všetky ostatné slony sa správali distingvovane, len si tak postávali alebo sa prechádzali po rieke.

Kúpanie s Pumpuj / Obed alebo nos v ústach

 

Ošetrovateľ umýva svojich zverencov

Po tomto nádhernom zážitku sme sa presunuli do hlavného parku (Elephant Nature Park), ktorý vlastní už spomínaná Thajka. V parku sa nachádzali aj tri malé sloníky. Všetci sú rozdelení do piatich skupín, podľa toho ako medzi sebou vychádzajú. Najstarší slon mal v tomto parku úctyhodných 89 rokov. Bol dosť silný zážitok, keď sme prechádzali okolo slepých slonov, poprípade slona, ktorý stúpil na mínu a namiesto jednej nohy mal len kyptík. Našťastie existujú dobrí ľudia, ktorí pomáhajú týmto nemým tváram. Musím povedať, že zvieratká sa tu mali naozaj dobre. Reťaze? Nehrozilo, všetci si tam chodili voľne. Každý z nich má svojho opatrovateľa, s ktorým majú vybudovaný krásny vzťah. A žeby im bol priestor na život malý? Žiadne také. Patrí im celý les, celý džungľa, celá príroda…

Hlavný park s 30 slonmi a 500 mačkami a psami

Aj tento krásny výlet sa raz musel skončiť. Odviezli nás späť do hostela, rozlúčili sme sa a išli sme sa sa na večerať na International Food Festival známeho z predchádzajúceho dňa. Sedeli sme si na drevených stoličkách a zrazu k nám prišiel psík, ktorého som videla pobehovať včera po trhu. Tak na mňa pekne pozeral, natiahla som k nemu ruku a on prišiel úplne blízko ku mne. Tak som len tak skúsila, že “sit down”. On si zrazu sadol a ešte mi aj podal labku. No skoro som odpadla. Tak som ho začala škrabkať na hlave. Dala som mu kúsok mäsa, ale nechcel a stále ma prosil, tak som pochopila, že on len chcel, aby som ho škrabkala, jóóój. Viac v ten deň som už byť rozcitlivená ani nemohla.

Aby tých zvierat v tento deň náhodou nebolo málo, cestou domov do Golden-u sme ich stretli viacero. No tieto neboli už také krásne ako po celý deň. Pred nami prebehli dva vypasené odporné potkany. Najprv som si myslela, že sú to mačky, ale moje tušenie nebolo správne. Potom, keď som už bola v pohode a pomaly som na to zabudla, tak sme stretli rodinku piatich švábov. Odpornéééé…toto mi asi vadí viac ako nejaké pavúky! A na záver dnešného dňa pred nami kvákala žaba. To bolo asi to najmenšie zlo.

Všetko krásne sa raz skončí a aj tento deň mal svoj záver. No určite na tieto zážitky nikdy nezabudnem a budem naňho spomínať ako jeden z najkrajších dní.


A pridávam ešte pár praktických rád na záver:

  • V Thajsku je kopec rôznych výletov so slonmi. My sme si vybrali jeden z tých čo sú na stránke Elephant Nature Park-u
  • Cena nášho výletu bola 6000 THB (momentálne 155 EUR) na osobu, ale rozhodne to stálo za to.
  • Výlet si objednajte čo najskôr (my sme si ho objednali mesiac dopredu), pretože je to dosť obľúbené a je dosť možné, že už nebudú mať neskôr nikde voľné.

Šerni, ak sa ti páčil článok

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *