Tarzan a Džejn

LenkaThailandLeave a Comment

Nadišiel čas aby sme v tento deň zblízka spoznali dažďový prales vďaka výletu Flight of the Gibbon. Nenechajte sa ale zmiasť gibonom v názve. Hneď nám bolo povedané, že opice tam ľudia vidia len málokedy. My sme bohužiaľ to šťastie nemali. Minibus nás vyzdvihol spred Guesthouse-u o deviatej a mohli sme vyraziť. Vnútri už čakali ďalšie dva páry. Dozvedeli sme sa, že jeden z nich bol v Thajsku na svojej svadobnej ceste. Kým sme sa dostali na naše dlho očakávané miesto,  tak sme prešli niekoľkými cestami, ktoré pripomínali tie smerom na Pezinskú Babu. Všade boli ostré zákruty do ktorých sa muselo trúbiť, aby sme sa nezrazili s protiidúcimi autami.

Po strastiplnej ceste sme konečne zastavili. Ocitli sme sa pred dreveničkou, v ktorej bol obchod so suvenírmi, a tiež výstroj potrebná na lezenie. O našu bezpečnosť, s ktorou bola spojená teda aj výbava, sa postarali dvaja inštruktori Sunny a Scott. Teda, to boli zrejme iba ich profesionálne mená, pretože to boli Thajci a tie ich pravé boli zrejme nejaké krkolomné. Oni si naše mená snažili opakovať pri každej možnej príležitosti a boli sme Linka and Lado.

Vystrojená a pripravená na let

Výstroj zahŕňala popruhy medzi nohy, na hornú časť tela a taktiež helmu. Keď sme boli dokonalé vystrojení, tak sme nasadli už takto popopruhovaní späť do minibusu a zviezli sme sa ešte trochu vyššie do džungle. Náš výlet však nezahŕňal len lezenie, spúšťanie sa, zlaňovanie a rôzne iné srandy, ale aj podrobný výklad o tamojšej prírode a o tom, čo sa v nej nachádza. Mali sme možnosť vidieť divoké banány, ktoré sa pýšili obrovskými listami. Tiež sme sa stretli s divokými figami, ktoré sa obmotajú okolo stromu a potom ho chudáčika vycucávajú. No a prekvapili nás aj čajové listy a pre milovníkov kávy aj Arabica listy.

Okrem listnatých výkladov nám bolo povedané, že krvilačné, šablozubé a ešte neviem aké komáre, ktoré tam žijú, zabijú ročne najviac ľudí v celom Thajsku. V tej chvíli som vypleštila oči, zrýchlil sa mi dych a napadlo ma, že sme si zabudli zobrať repelent. Po mojom počiatočnom šoku sme sa už vybrali na samotné stromy. Nachádzali sme sa 1300 m/n/m a pred nami nás čakalo veľké množstvo stromov. Vyzeralo to asi tak, že sme sa zastavili na jednom strom, tam s nami zostal jeden z inštruktorov a druhý sa spustil na druhú stranu, kde čakal, kým k nemu doletíme.

Výklad o šablozubých komároch

Pri prvom vzlete sme sa mali pevne chytiť oboma rukami výstroje pred našou tvárou, sadnúť si na postroj a jednoducho sa spustiť na druhý strom. Keď sme sa už blížili na druhú stranu, tak bolo potrebné zdvihnúť nohy, aby sme sa niekde nezašprajcovali. Vždy som mala pocit, že letím obrovskou rýchlosťou a prerazím sa kmeňom stromu, pričom so sebou stiahnem aj Sunnyho alebo Scotta. Hlavne keď letíte a zrazu Vás to otočí chrbtom, čiže iba tak bájočkom s čudne vykrútenou  hlavou sa snažíte zachytiť, kedy bude koniec.

Väčší problém ako spúšťanie sa zo stromu na strom mi robilo chodenie po rozheganých mostíkoch, ktoré sa držali stromov poslednými nitkami, z ktorých trčali ďalšie nitky. Tie sa pri každom ďalšom kroku ešte viac roznitkovali. Neboli mi ani veľmi príjemné prudké točité schody, z ktorých som mala pocit, že každú chvíľu všetci popadáme.

Náš najdlhší let meral 800 metrov. Jasné, neznie to nejak horibilne veľa, ale keď tam stojíte a zrazu máte skočiť a letieť, tak verte, že sa Vám zdá veľa aj meter. Hlavne keď Vám jeden z inštruktorov pohrká s výstrojou a povie, že tu niečo nie je v poriadku. No skoro ma šľahlo. Ale hneď ako videl môj vyplašený výraz tváre, tak sa strašne začal smiať, že si len robil srandu. Najzábavnejší skok bol, keď nás pripli iba na chrbte, čiže sme mali ruky voľné. Mali sme zoskočiť bez toho, aby sme sa kdekoľvek držali a na druhej strane nás čakala sieť, po ktorej sme sa mali vyšplhať. Toľko endorfínov sa mi z tela vyplavilo, že ešte teraz sa smejem, keď si na to spomeniem. Ani neviem koľko stromov sme takto prešli, ale rozhodne ich bolo dosť a stálo to za to.

Milý zoskok bol aj s názvom Honey moon, čize medové týždne, pri ktorom sme zoskakovali vo dvojiciach. Na záver nás čakalo zlaňovanie dole po strome. To sme si iba sadli a inštruktori nás spúšťali dole. Keďže Sunny a Scott boli veľkí vtipkári a naozaj sa nám postarali o nezabudnuteľný zážitok, tak to zakončili zlaňovaním dole hlavou. Pri poslednom zostupe dolu nás čakala thajská babička v drevenom stánku, ktorá nám ponúkla prírodný nápoj. V podsate ani neviem, čo obsahoval, ale bolo mi po ňom ešte lepšie, muhahahah. Po oddychu sme sa vrátili späť na miesto, kde sme dostávali výstroj. Tam sme mali napísať, čo sa nám na dnešnom výlete páčilo a poprípade zaznamenať nejaké postrehy na našich inštruktorov. Nezostávalo nám nič iné, len napísať samé chvály. Inak sa ani nedalo.

Pri odchode sme dostali voucher na obed, tak sme všetci šiesti, už bez inštruktorov išli na obed do neďalekej reštaurácie. Príjemnú džungloidnú atmosféru dopĺňali hudobníci, ktorí hrali na drevených nástrojov a stále sa na nás usmievali. Najprv nám doniesli niečo ako ryžu. Bola som neskutočne hladná po celom dni, tak som sa na to vrhla a vôbec som si nevšimla, že všetci na mňa s údivom pozerajú a čakajú, čo na to poviem. Keď som po chvíli zdvihla hlavu od taniera, lebo sa mi zdalo že tam je nejaké ticho, tak všetci na mňa pozerali a začali sme sa smiať. Mne prišlo vtipné, že na mňa pozerajú a im zrejme môj znechutený výraz tváre, ktorý nie vždy dokážem ovládať. Našťastie nám neskôr doniesli ostatné jedlo, a to napríklad pikantné hríby, pečené mäso, už známy papaya salad a klasicky ananás a melón.

In da džangl

Deň v džungli sa nám skončil a minibusom nás rozviezli všetkých späť do našich dočasných domovov v Chiang Mai. Tam sme si trochu oddýchli a pobrali sme sa na miestny trh dokúpiť posledné suveníry. Samozrejme sme nemohli vynechať ani International Food Festival, v ktorom sme sa stravovali posledné dni. Dobre, priznávam, už mi bolo ťažké sa každý deň rozhodovať medzi ryžou a slížami, tak som sa uchýlila k niečomu odpornému. Áno, dala som si americký burger s hranolkami v Thajsku! Bože, to bola bašta! A teraz ma môžete odsudzovať. Poďte do mňa. Som pripravená znášať všetky následky za toto zhrešenie. No dobre, stačilo, nič nebude, lebo toto trošku pripomína 50 odtieňov sivej!

Pri odchode z trhov sme sa ešte zapísali na stenu spomienok, namiesto zámku na most, ktorý si niektorí dávajú. No a takto vyzeral náš predposledný deň v prenádhernom meste Chiang Mai. V tento deň som bola veľmi pyšná na môjho (V)Lada, pretože s výškami nie je veľký kamarát, ale celé to parádne zvládol. Tak teda, výšky sme zvládli a už nám chýbajú len hlbiny. Ale o tom zas v inom článku.


A pridávam ešte pár praktických rád na záver:

  • Cena nášho výletu bola 4000 THB (momentálne 100 EUR) na osobu.
  • Tak isto ako pri výlete so slonmi je potrebné si túto atrakciu objednať čo najskôr, aby sa Vám ešte ušli miesta.

Šerni, ak sa ti páčil článok

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *