Bohyňa lásky a jej jaskyňa

LenkaThailandLeave a Comment

Dnes sme strávili druhý deň na Juhu Thajska v mestečku Krabi. Noc bola úplne fantastická. Konečne sme si poriadne oddýchli, a to ešte aj v krásnej izbe. Raňajky sme zvolili v May & Mark Cafe, ktoré sme si obľúbili s predchádzajúceho dňa. Očaril nás najmä krásnym interiérom, veľkému výberu jedál a usmiatemu personálu. Keď som uvidela, že v ponuke majú sendvič s Mozzarelou, tak som skoro odpadla od radosti. Samozrejme to bolo prvé, čo som si objednala a k tomu nesmel chýbať jahodový šejk. No keď mi doniesli moje raňajky, tak som bola trochu sklamaná, pretože syr vyzeral ako Eidam. Tak si hovorím, že dobre, nemusí ich Mozzarela vyzerať ako Mozzarela na ktorú som zvyknutá na Slovensku. Ale keď som prvýkrát zakusla, bolo to jasné. Bola to Eidamzella, teda aspoň ja som si to tak nazvala.

Sendvič s Eidamzzelou

Vlado zvolil vajco so slaninou a toastami, thajský čaj a k tomu ešte kornflejksy s mliekom a banánmi. Zistili sme, že do Krabi chodí asi veľa Talianov, pretože na každom kroku sme videli taliansku reštauráciu. Ale zas keď je tam pizza taká ako Mozarella, tak neviem neviem. Po raňajkách sme sa vrátili späť do Hotela Pitta, aby sme sa zbalili a mohli sa presunúť do nášho nového hotela, ktorý sme mali už dávno rezervovaný. Check in tu bol o štrnástej, tak sme sa nemohli ešte ubytovať. No recepčný nám dovolil zložiť si u nich batožiny, aby sme mohli ísť na výlet a nemuseli sa tam trepať s ťažkými ruksakmi.

Nočný trh s melounami a papájou / thajský čaj

Čakala nás najznámejšia pláž s názvom Railay beach, ktorá leží medzi mestami Krabi a Ao Nang. Okrem iného si tu prídu na svoje aj horolezci.  Avšak pokiaľ ste ešte nehorolezovali, tak je možnosť spraviť si tu aj horolezecký kurz. No dostať sa na túto vysnívanú pláž nebolo až také jednoduché. Prišli sme do jedného menšieho prístavu a spýtali sme sa Thajcov, ktorí vyberali vstupné, kedy pôjde loď. Bolo nám povedané, že to sa nikdy nevie. Jednoducho vtedy, keď sa nazbiera dosť ľudí, čo v tomto prípade predstavovalo takých dvanásť. Sadli sme si s Vladom na lavičku, trpezlivo sme čakali a ľudia sa začali postupne zbierať. Prešla už asi pol hodina a bolo nás asi osem, čiže stále nebol vhodný čas vyštartovať.

Niektorí ľudia už začali byť nervózni. Hlavne jedna pani, ktorá strašne penila od nervov a ešte nabádala aj svojho kľudného priateľa, aby narobil poriadky. My sme si iba sedeli a usmievali sa. Boli sme na dovolenke, nikam sme sa predsa neponáhľali. Keď už začínajú byť ľudia nervózni, tak Thajci skúšajú aj také čachre-machre, že môžeme síce vyštartovať hneď, ale budeme musieť zaplatiť viac. Ale to chcú ľudí len okašlať, lebo aj tak sme sa potom vybrali len ôsmi a nemuseli sme platiť nič naviac. Je to v podstate súboj kto z koho. Cestou loďou sme videli krásne skaly vytŕčajúce z mora a na pláži boli zas na každom kroku loďky, na ktorých predávali jedlo od výmyslu sveta. Rozhodli sme sa, že si tu dáme obed. Rozhodli sme sa pre kebab, no chutil inak, ako u Turkov na Obchodnej v Bratislave. Rozdiel bol hlavne v tom, že tam bolo veľa kari. Nejak som to zjedla, ale druhýkrát by som si už “thajský kebab” nedala. Tento deň mi to s tým jedlom nejak nevychádzalo, sakra.

Krásna Railay beach

Teraz sa trochu vrátime do dávnejšej minulosti. Určite si spomínate na smutnú udalosť z roku 2004. Tsunami zasiahla Indonéziu, Srí Lanku a aj Thajsko. Prišlo tu o život až 283 000 ľudí. Keď sme chodili po pláži Railay, tak sme na každom kroku videli tabuľky s popisom: “Toto je tsunami zóna!”. Poviem Vám, nebol to najpríjemnejší pocit. No okrem týchto smutných spomienok našťastie nasledovali samé pekné záležitosti. Ako sme tak prechádzali po ostrove, tak som si všimla, že pár ľudí nehybne stoji a niekam pozerá. Keďže som zvedavá ako opica, tak som sa tiež pozrela a jednu takú opicu som tam uvidela (táto však bola chlpatejšia a ešte menšia ako ja). Potom druhú, tretiu…dve veľké sa spolu naháňali a jedna jedla spolu so svojou malinkou. Ta malá ma samozrejme zaujala najviac.

Malý opičiak

No keď som sa k nej približovala a pozerala som na ňu, tak jej mamina na mňa hodila nenávistný pohľad, že nech spravím ešte jeden krok a skočí po mne ako šelma. Tak som mierne začala cúvať dozadu, aby som si zachránila holý život. Potom som už len z bezpečnej vzdialenosti sledovala tú miniopicu. V tento deň sme sa stretli aj s niečim veľmi nezvyčajným a vtipným. Na spomínanej pláži sa nachádza jedna zaujímavá jaskyňa s názvom Penis Cave. Asi Vám nemusím hovoriť, že po celej jaskyni boli všade samé….no veď vy viete čo. Malé, veľké, hrubé, tenké, drevené…no každý si príde na svoje. Aby ste si nemysleli, že Thajci sú nejaké nemravné prasatá, tak to má jednoduché vysvetlenie. Táto jaskyňa patri Bohyni lásky, ktorou je Phra Nang.

Ako málo (aký malý) mi stačí k radosti – Penis Cave

Hlásala lásku medzi mladými ľuďmi, medzi etnickými skupinami, aby spolu nažívali v mieri a aj lásku k prírode a životnému prostrediu. A toto všetko bolo vyjadrené všehovoriacim pohlavným údom. Teda niekoľkými desiatkami pohlavných údov v jaskyni. Inak okrem množstva potulných psov je v Thajsku toľko mačiek a ešte k tomu čiernych, že keby som si mala odpľuť pri každej, ktorá prejde cez cestu, tak už som po troch dňoch načisto dehydrovaná.  Po penisovskom výlete sme sa vrátili do nášho hotela s názvom K.L. Boutique HotelTo už bolo navečer, tak sme sa mohli kľudne nasťahovať do našej izby.

Krásna izba v K.L. Boutique Hotel

Tak ako minulú noc, tak aj tentokrát sme boli prekvapený z krásnej izby. Dali sme sa trochu dokopy a horsa na potulky mestom. Spravili sme si prechádzku po nočnom trhu, kde bolo naozaj všetko čerstvé, farebné a aj voňavé. Dnešný deň sme zakončili večerou v May & Mark (to je strašné, my si niečo obľúbime a potom už ani nejdeme a nejeme nikde inde). Ja som si dala rizoto s ananásom, Vladko sa rozhodol pre slaninový sendvič a ako sladkú bodku sme si dali Oreo čískejk. Áno, oni poznali Oreo.

Povestné thajské ananásy

Keď sme sa po celom dni vrátili do nášho nového “domova” a predsa len bol jeden deň pred Vianocami, tak som sa rozhodla zaskype-ovať našim. Nie že by sme si nepísali maily, ale tak volať a vidieť sa po 19. dňoch bolo iné. Skvelý vynález. Stlačila som “volať” a uvidela som celú moju rodinu vrátane psa natlačených pred kamerou. Mama plakala v Petržalke a ja v Thajsku. Tatko mi rozprával ako sa darí jeho rybičkám, takzvaným pirmrenkám (spojenie piraní a mreniek). Brat ma provokoval pitím Kofoly a Nemo (francúzsky buldoček alebo “pitbulček” ako ho raz nazvalo jedno dievčatko) si len tak radostne chrochtal.


A pridávam ešte pár praktických rád na záver:

  • lodný lístok na pláž Railay stál 150 THB/ 1 jednosmerná cesta na 1 človeka
  • K.L. Boutique Hotel nás stál 1100 THB/ na noc

Šerni, ak sa ti páčil článok

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *