Lovec v našej kúpeľni

LenkaThailandLeave a Comment

Nemusíme sa predsa každý deň pretrhnúť od rôznorodých aktivít a v tento deň to tak aj naozaj bolo. No vzrušenia sme dnes mali aj napriek tomu viac ako dosť. Ráno sme si dali raňajky na terase, potom sme si oddýchli po namáhavom výstupe po asi piatich schodoch a až okolo pol dvanástej sme sa vybrali do “centra” na obed. Inak, určite neodporúčame prenajať si moped na tomto ostrove, lebo tie cesty sú naozaj v katastrofálnom stave. Nie je to ako na Koh Yao Yai, kde si v kľude jazdili aj desať ročné deti. Na ostrove Koh Tao máte všade obrovské jamy a už aj keď sme išli taxíkom, tak som mala pocit, že každú chvíľu vypadnem. Rozhodne pre toto by som to s mopedom určite neriskovala. Pešibusom to bola najväčšia istota.

Krásna stena v Barracuda Restuarant

Nemôžem zabudnúť spomenúť, že na recepcii majú zo mňa obrovskú zábavu kvôli MyBro-vi. Vždy keď sme išli okolo, tak som sa s ním hneď začala hrať a on mal veľkú radosť, no tentokrát tam nebol. Tak som recepčných len pozdravila a oni len na mňa, že MyBro je ešte doma a spí. Tak som im len poďakovala za informáciu. Na viac som sa nezmohla. Asi tam ešte predtým nebol taký psomil ako ja.

Keď sme prišli na pláž, tak sme dlho hľadali nejakú reštiku, kde by sme sa dobre najedli a experimentovať sa nám v tento deň veľmi nechcelo. Nakoniec sme našli jedno vhodné miesto, kde sme si dali pravý nethajský čiken šnicel. Čakala som, teda dúfala som, že mi donesú jednu takú vysmážanú flaksňu mäsa minimálne cez celý tanier. Mýlila som sa. Doniesli mi štyri malé kuracie nuggetky.

V Barracude mali ešte pozostatky Vianoc

Cestou späť do hotela sme išli opäť cez našu kamku mlákovskú. Keďže ma nebavilo sa po každý krát vyzúvať, tak som sa naštvala a cez mláku som prešla obutá. Chyba. Dočvachtala som si do hotela a tenisky mi schli do konca thajskej dovolenky. Poobede sme si len užívali výhľad na more a na celý ostrov z terasy s bazénom. Občas sme si zaplávali, občas som si čítala a zapisovala postrehy z dnešného dňa. Večer sme sa vybrali zas dole, kde to po večeroch veľmi žilo a na každom kroku boli samé párty. Mláku, a to, že tentokrát som sa cez ňu vyzula už snáď ani nemusím spomínať. Toľko topánok som tam zas nemala, aby som nimi mohla len tak nedbanlivo mrhať.

Barracuda v Barracude

V knižke Lonely Planet sme si našli veľmi ospevovanú reštauráciu s názvom Barracuda. Šéfkuchárom je tam vraj pán, ktorý varí na luxusných lodiach. Steny v reštaurácií lemovali nástenné hodiny z rôznych kútov sveta. Keďže sme boli v Barracude, tak som si na večeru dala baraccudu. To je taká tá odporná dlhá ryba s ostrými zubami. Na tanieri sa mi páčila viac ako v mori. Preboha, teraz otvorím dvere a bude tam stáť zástup vegetariánov s transparentmi, nech zomriem. Už vopred sa ospravedlňujem, ale je to tak, ehm.

Chutilo mi

Po dobrej večeri sme sa išli ešte prejsť po pláži. Dostali sme aj pozvanie na travesti show od jednej krásnej Thajky, teda lady boy-a. Takmer na záver dňa sme si ešte večer sadli do tulivakov, ktoré boli rozmiestnené na pláži pri jednom bare. Pred nami len jeden malý stolček so svietnikom a pri ňom Mojito a Cuba Libre. Späť sme sa vracali už v totálnej tme, všade okolo lesy, ale mali sme potrebu sa prejsť, tak sme išli pešo hore do hotela.

Mojito, Cuba Libre, tulivaky a pláž

Vyrelaxovaní po celom dni sme prišli na izbu a pri umývaní zubov mi Vlado kričí, že vidí pavúka. Tak som sa pozrela…len taký malý sa po sieti spustil dole. Tak som sa začala smiať, že či ho taký malý vydesil. Po chvíli mi hovorí, že vidí o kúsok väčšieho. Pri pohľade naňho sa mi už postavili chlpy, ale stále si hovorím, že to nie je taký veľký, akého sme videli na Koh Yao Yai. No potom vidím Vladove vypleštené oči s vetou, na ktorú nikdy nezabudnem, a to: “Nééé-póó-zééé-ráááj sáááá póóód tóóó úúú-mýýý-váááád-lóóó”. No jasné, že som sa pozrela. Pod umývadlom sme mali huntsman-a, v preklade lovca.

Hunstman!

Nebola to tarantula, ale bolo to odporné a obrovské. Dlhšie nohy sťa Adriana Sklenáriková a zrejme aj chlpatejšie. Hneď ako sme to zbadali, tak sme vyleteli z kúpeľne, zavreli ju a opäť som zabarikádovala dvere zospodu všetkými dostupnými uterákmi, handrami, kobercami…no proste všetkým, čo som mala zrovna poruke. Taký veľký by sa snáď ani tadiaľ neprestrčil, ale istota je guľomet. Všetky smeti sme si dávali do sáčku a ráno, keď sme sa zobudili, tak ja veľká hrdinka, že to idem hodiť do koša. Kôš bol na konci kúpeľni. Otvorila som dvere, tu-du-du-dúúúm (akože dramatická hudba). Mojím röntgenovým pohľadom som pozrela každú škáročku, každý záhyb…ten hajzlík už nikde nebol. Po strastiplnej ceste som konečne prišla na koniec kúpeľne, zohla som sa nad kôš a zrazu som mala taký zvláštny pocit. Hmm…ako keby bolo odo mňa niečo blízko päť centimetrov a pozeralo to na mňa. Nie, Vlado to tentokrát nebol. Zdvihla som hlavu a ten hunstman si tam sedel na stene a vyzeral, že po mne každú chvíľu skočí. No viac mi netrebalo. S nevyhodeným sáčkom som sa rozbehla späť do izby, treskla som dverami do kúpeľne a viac som tam nešla. Smeti sme vyhodili po ceste do mesta.

Šerni, ak sa ti páčil článok

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *