Fraggle Rock

LenkaThailandLeave a Comment

Ráno sme sa zobudili do výpadku prúdu. Nie že by nám vadilo pohybovať sa bez svetla. Veď ráno nás aj tak zobudilo sluníčko. Horšie bolo to, že na elektrinu majú aj sprchu. No viete čo bolo pre nás ešte horšie ako začiatok dňa bez rannej očisty? To, že sme museli čakať na raňajky, pretože nemali ako zohriať jedlo. Ale hrdinsky sme to zvládli a o pár minút sme mohli radostne raňajkovať. Ako som v minulom článku spomínala, že sa nemusíme každý deň pretrhnúť od rôznorodých aktivít, tak v dnešný deň sme si to vynahradili aj s úrokmi. Hneď po raňajkách sme sa totižto nachystali, zbalili sme si všetko potrebné a deň s vyhliadkou na celý ostrov Koh Tao sa mohol začať. Teplomer hlásil iba 32 stupňov. Čo Vám poviem, najlepší čas na túru na Fraggle rock.

Zelenoočko

Pôvodne sme si chceli na vyhliadke spraviť piknik a pôvodne sme si na pláži Sairee beach plánovali kúpiť kopec jedla. Mali sme v pláne zavítať do jednej milej pekárne, ale ako som už spomínala, tak v Thajsku sa absolútne nedá riadiť názvami ulíc a veškerou orientáciou. Po pol hodine hľadania pekárne a stúpajúcej teplote sme sa rozhodli skočiť do najbližších potravín. Tam sme sa uspokojili s dvoma veľkými fľašami pitia (poučili sme sa z túry z Chiang Mai) a snickersami. Bože, ja by som nemohla byť nejaká foodblogerka alebo konzultantka zdravého životného štýlu. Absolútne si zo mňa neberte príklad. Ale tak chápete, na cesty potrebujete enerdži! Holt, banány sme nenašli.

Po ceste sme našli aj Durian

Po dlhom putovaní popri ceste sme sa konečne dostali na asfaltovú cestičku, kde sa nám začínala túra. Čím sme stúpali vyššie a potu bolo čoraz viac, tak naša radosť pomaly ustupovala. Ešte že večer už išla elektrina! Pred nami bola dlhá-predlhá cesta, kde sme ledva fučali, priam sa až plazili a popri nás si prebehol životaschopný bežec plný životného elánu a entuziazmu. To bol úplný výsmech našej “kondičke”. Po dobrej hodke stúpaku sme museli odbočiť vpravo, kde sa končil asfalt.

Thajská flóra

 

Fialová krása

Ďalším záchytným bodom pre nás bola televízna veža, za ktorou sme mali hneď odbočiť vpravo. Keď sa vyberiete na tento trip, tak smerodatným môže byť pre Vás aj slepá ulička, na ktorej sa otáčajú motorky, a tiež betónový opustený dom, z ktorého išla trošken hrôza. Keď sme sa približovali k jednej skale, tak sme videli, že z nej visí rebrík. Veď čo by Trčálková nešla vyskúšať. Plná odhodlania som sa chytila pohyblivého rebríka vyrobeného z lana a malých drevených latiek a šplhala som hore. Asi tak v polke, keď sa so mnou celý rebrík otočil a ja som bola pričapená ku skale som zhodnotila, že to asi nebude najlepší nápad. Pomaly som sa teda vrátila späť na pevnú zem a dúfala som, že toto ešte nie je to miesto, ktoré sme tak krvopotne hľadali.

Nie je taký pevný, ako vyzerá / Bezočivá mačka

Vlado našťastie vďaka gúglovi našiel, že toto ešte ozaj nie je to, čo sme hľadali. Ako sme si tak prechádzali lesom, tak sme počuli niečo dravé, divoké, neskrotné na strome…dve naháňajúce sa veveričky. Ale poviem Vám, mali sme bobky, keď sme v prvej chvíli nevedeli identifikovať, čo to je. Pre zaujímavosť, thajské veverky vyzerajú tak isto, ako tie, čo máme v Petržalke. Cestou – necestou ako sme si išli ďalej, tak sme natrafili na veľkú skalu. Povedali sme si, že to by mohlo byť to, čo hľadáme. Počuli sme hlasy z hora a ešte niečo. Vrčanie. Tak som začala opatrne liezť po skale hore a to vrčanie bolo čoraz bližšie. Tentokrát to nebola neskrotná veverička, ale neskrotný pes. Na skale totiž zlaňovala skupinka mladých ľudí a pes bol ich strážca. Ako nám bolo povedané, tak len chránil skupinu. Moje “ťuťu, ňuňu” naňho vôbec nezaberalo a len ho to ešte viac naštvalo, tak som s tým radšej veľmi rýchlo prestala. Tento ostrov je veľmi adrenalínovo zameraný a okrem zlaňovania je preslávený aj potápaním. Okrem iného si tu môžete taktiež skúsiť zalietať na visutej hrazde ako v cirkuse.

Výhľad z Fraggle rock

Keď sme sa konečne dostali na vrchol, tak sa nám naskytol prekrásny výhľad na celú Sairee Beach. Ostrov sme mali doslova ako na dlani. Rozhodne odporúčame prejsť si toto miesto. Zážitok na nezaplatenie. Pol hodinku sme pobudli na vyhliadke a vybrali sme sa späť na Sairee pláž, kde sme si plánovali dať obed. Keďže som veľkou milovníčkou sushi (mám to dokonca radšej ako koložvársku kapustu a rizoto), tak sme sa rozhodli, teda, ja som sa rozhodla a môj drahý len ticho súhlasil, že si pôjdeme dať túto japonskú špecialitu a najlepšie v japonskej reštaurácií. Vlado si dal Pad Thai.

Fraggle Rock / Ja na vrchole

Ako sme tak čakali a mne doniesli Salmokado Roll, tak sme si všimli, že máme návštevníčku. Nezvyčajná mačka s veľkou bielou hlavou a bez očí. No akonáhle som sa k nej zohla, že ju ponúknem, tak sa jej oči zrazu vynorili spod hustej srsti. Opäť keď už necítila jedlo, tak oči zmizli. Mali sme z nej veľkú srandu. Po skvelom obede sme sa vybrali späť na hotel. No ešte predtým sme si kúpili večeru, lebo po toľkých prejdených kilometroch sme sa plánovali už len vyvaliť pri bazéne a oddychovať. A tak sme si teda užívali posledný bazénový večer a poslednú noc na tomto čarovnom ostrove.

Šerni, ak sa ti páčil článok

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *