Láska (k Thajsku) ide cez žalúdok

LenkaThailandLeave a Comment

Určite poznáte staré známe “Láska ide cez žalúdok”. Túto krajinu sme si nezamilovali len kvôli skvelým ľuďom a nádhernej prírode, ale aj vďaka thajskej kuchyne. V tomto článku sa dozviete čo-to o jedle, ktoré sme mali možnosť ochutnať v krajine úsmevov.

Ako prvé sme ochutnali fresh džúsy z čerstvého ovocia. U nás nájdete väčšinou typické príchute ako pomaranč, jablko, banán, jahody…tam sme sa však uchýlili ku granátovému jablku a mandarínkam. Granátové jablko mi chutilo ako cvikla, ale tým, že som si neustále opakovala, aké je to neskutočne zdravé, tak som to celé vypila. Thajci do džúsov nepridávajú ani gram cukru, tak to malo špecifickú trpkú príchuť. Mandarinkový džús bol určite lepší.

Na každom kroku, najmä v Bangkoku máte samostatne stojace stánky s jedlom. Už len samotné odhodlanie dať si nejaké jedlo je riadny adrenalín, ktorý je sprevádzaný obavami, či Vás nebudú trápiť hneď po konzumácií isté zažívacie ťažkosti. Nie všetky stánky totiž vyzerajú najčistejšie. Našťastie sa celý pobyt sme nemali ani jeden problém. Musíme sa však priznať, že sme neriskovali s thajskou vodou a kupovali sme si fľaškovú vodu. Pre istotu. Pri prvom stánku sme sa rozhodli ochutnať mäso na paličke. Vraj to bolo kura. Ale ktovie. Človek si predsa nemôže byť ničím istý. Každopádne chutilo fantasticky.

Čerstvé mango

Na hippies ulici Khao San Road v Bangkoku sme prvýkrát ochutnali veľmi známe Pad Thai. Ide o typické slíže, ktoré domáci pripravujú na rôzne spôsoby. Pridáva sa do nich kura, tofu, morské plody, limetka, orechy, cukor…každému pochuti. Veľmi sme si ich obľúbili a sprevádzali nás skoro celou cestou naprieč Thajskom. No nie len rezance boli našim sprievodcom, ale aj najfantastickejšia vec, ktorou je čerstvé ovocie nakrájané v sáčkoch. Ako prvé sme si dali mango, ktoré ja veľmi neobľubujem, ale tu mi veľmi chutilo. No najradšej sme mali ananás, ktorý bol neskutočne sladký, pričom k nemu pridávali ešte do malého vrecúška cukor, ktorý sme nikdy nepoužili, lebo by sme sa ani zalepili. V neposlednom rade sme si zamilovali aj červený melón.

Pad Thai na Khao San Road

Ďalšie jedlo nepochádza priamo z Thajska, ale mali sme ho možnosť ochutnať práve tam, tak ho určite spomeniem. Po jednom vyčerpávajúcom výlete sme zavítali do obchodného centra a tam do najbližšej Ázijskej reštaurácie. Okrem hlavného jedla, ktoré sa skladalo z vývaru a doňho nahádzaného všetkého možného s rybacím nádychom, sme ochutnali aj Dim Sum. Ide o tradičné čínske knedličky, ktoré sa robia na rôzny spôsob z ryžového cesta. My sme ochutnali sladké, ktoré boli plnené krémovou plnkou. Chutilo mi to ako náš Zlatý klas a veľmi som si to obľúbila.

Dim Sum alebo tradičné čínske knedličky

V mestečku Ayutthaya sme sa stretli zase s iným druhom slížov. Dostali sme misku s polievkou, v ktorej plávali rezance. Zistili sme, že najprv máme vyjesť slíže pomocou paličiek a potom si už len pomôcť lyžicou na polievku. Bolo to skvelé a celý pobyt v Ayutthayi sme sa chodili najesť vždy sem a po každý krát sme zvolili toto konkrétne jedlo. Červíky s křupkou a príchuťou kuraťa mali tiež svoje čaro.

Slížo-polievka v Ayutthayi

Nie len samotné jedlá boli pre nás čarovné, ale aj niektoré reštaurácie si nás získali. V mestečku Chiang Mai sme spoznali Dada cafe. Nádherné prostredie, krásne naaranžované a ešte k tomu zdravé jedlo. V ponuke mali aj moje obľúbené Avokádo, tak všetko, čo som si tam objednávala bolo spojené s avokádom. V tomto nezabudnuteľnom meste sme navštívili aj International Food Festival, kam sme chodili vždy na večeru. Našli ste tam americké burgre, francúzske palacinky, japonské sushi…už len slovenské bryndzové halušky nám tam chýbali.

Dada cafe v mestečku Chiang Mai

Jedna časť výletu so slonmi zahŕňala aj prípravu vlastného obedu v podobe Papaya Salad-u. Ten pozostával z nastrúhanej papáyi, mrkvy, k tomu pár strúčikov cesnaku (inak oni ho vôbec nečistia a normálne ho tam šupnú aj so šupkou), chilli a z hnedého cukru. V konečnom dôsledku to chutilo skvelo. Po obede nasledovala sladká bodka, a to Mango so sladkou kokosovou ryžou. Nemám rada kokos, ale Vlado sa nevedel toho dojesť. Okrem tohto spracovania kokosu sme natrafili aj na pouličného predavača kokosovej zmrzliny. No kokosová zmrzlina v kokosovom orechu prekladaná kokosovými šupkami je už ozaj na mňa moc.

Mango so sladkou kokosovou ryžou

Sladkého nikdy nie je dosť, a preto sme ochutnali aj palacinky. Prvé sme mali v Ayutthayi a hneď na to sme okúsili túto baštu na ostrove Koh Tao. Palacinky Vám tu nenakrájajú, ale nastrihajú a okrem klasickej čokoládovej polevy Vám ich polejú Salkom. Samozrejme, u nich sa to nevolá Salko, ale je to to isté, ako to poznáme u nás.

Všade samý kokos

Podobne ako sme v Chiang Mai objavili Dada cafe, tak v mestečku Krabi sme natrafili pár dni pred Vianocami na May & Mark Cafe. Jedlo tam bolo úplne skvelé, a taktiež sa to nieslo v zdravom životnom štýle. Síce bolo napísané, že mi donesú sendvič s Mozarellou, ale nakoniec som tam cítila viac Eidamu, čiže som dostala Eidamzellu, ale vôbec mi to nevadilo. Kombinácia krásneho prostredia a milých ľudí vedia totiž spraviť neskutočnú atmosféru. Thajsko je výnimočné aj svojimi dennými či nočnými trhmi. My sme si ich veľmi obľúbili a najviac nás dostalo to neuveriteľné množstvo ovocia, farieb a vôní.

May & Mark Cafe v mestečku Krabi

Na ostrove Koh Yao Yai bolo prvé jedlo, ktoré som ochutnala štedrovečerné rizoto. Okrem slížov majú Thajci veľmi radi aj ryžu a aj na tento spôsob ju zvyknú pripravovať. Na tomto mieste sme našli aj skvelú reštauráciu s názvom Barracuda, v ktorej varí prestížny kuchár, ktorý zvykne variť aj na luxusných lodiach. V Barracude som sa rozhodla pre barracudu v cestičku so zemiakmi.

Barracuda v Barracude

V posledné dni pobytu sme sa odhodlali ochutnať Durian. Ide o ovocie, ktoré rastie na strome a nesie so sebou niekoľko naj! Je to vraj naj smradľavejšie, ale zároveň najlepšie ovocie na svete. Na vstupe do metra či do hotelov sú vyvesené nápisy so zákazom nosiť tam toto ovocie. Po ochutnaní sme zistili, že nič necítime. Očakávali sme nehorázny smrad, pred ktorým nás všetci varovali a zrazu nič. Až po príchode domov sme zistili, že Durian niekomu nehorázne smrdí a iným to zas nič nerobí, čo závisí aj od genetiky. Keď som sa prekusla jemnou vrstvou, tak som natrafila na kašoidnú hmotu, ktorá nebola najpríjemnejšia. Prišli sme, ochutnali sme a viac toto ovocie nepotrebujeme.

Najlepší, najzdravší, najsmradľavejší…vážne?

Tak čo z toho by ste ochutnali?

Šerni, ak sa ti páčil článok

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *