Když Tě v Přahe vedou smysly

LenkaCzech RepublicLeave a Comment

Tak ako každý rok, tak aj toto leto sa mi podarilo zavítať do stovežatej Přahy. Je to nielen preto, že sa do tohto fantastického mesta vždy rada vraciam, ale aj preto, že tam býva najlepšia kamarátka Peťa, ktorá študuje na známej Karlovej univerzite. Aj vďaka nej sme mohli spoznať Prahu se vším všudy. Hovorím v množnom čísle, no tentokrát mojím cestovateľským parťákom nebol môj drahý alias Vlado alias Vladko potapko, ale brat Ľuboš. Keďže mu ťahá na 19 a puberta s ním trieska do všetkých strán, tak mu veľká sestra (ktorá je menšia od neho) chcela spraviť pekný poznávací výlet, nech okrem typických aktivít násť-ročných robí aj niečo zmysluplné. Pôvodne chcel ísť sám, veď on všetko vie, všade bol a všetko videl…ale nakoniec sa nechal nahovoriť a pridal sa ku mne. Nemusela som ho teda dlho presviedčať.

Jasné, pri návšteve Prahy jednoznačne nemôžete vynechať Karlov most, Staromestské námestie, Václavák, Orloj, Petřín…ale to už skoro všetci poznáte. No tieto miesta patria medzi tie, ktoré môžete vidieť aj tisíckrát a aj tak Vás nikdy neomrzia. Teda aspoň mňa nie. Pri návšteve Karlovho mosta sa vždy teším ako keby som ho videla po prvýkrát. Tento rok sme však objavili aj pár menej známych miest, ktoré jednoznačne stoja za zmienku.

Krymská ulica plná Hipsterov 🙂

Náplavka alebo Rašínovo nábřeží v Prahe 2 je miestom rôznych kultúrnych podujatí. My sme mali to šťastie, že sme túto časť navštívili v sobotu, kedy sa tu konajú vždy od 8.00 – 14.00 Farmárske trhy. Po nábreží sa rozprestierajú stánky rôznych vôni a chutí. My s Peťou sme neodolali domácim čučoriedkovo-tvarohovým koláčikom a s Ľubošom sme si zas dali limonádu. Stavila som na klasiku – dala som si jahodovú a brat sa odhodlal na exotickú kombináciu kiwi s ananásom. Limče nás očarili natoľko, že sme si domov zobrali aj niekoľko fliaš domácich sirupov, z ktorých robili spomínané nápoje. Ďalej si tu môžete pochutnať na rôznych syroch, bylinkách, rybách, a tiež tam nájdete ovocie a zeleninu…taká Miletička, ale krajšia. Príjemnú letnú atmosféru dopĺňala černošská speváčka od ktorej sme sa nevedeli odtrhnúť. Ak náhodou pôjdete v sobotu okolo, tak si trhy rozhodne nenechajte ujsť.

Farmárske trhy na Náplavke

 

Odolali by ste? My nie!

Z Prahy 2 sme sa presunuli do Prahy 3 a pred nami boli ďalšie trebavidieť trhy, tzv. Žižkovské trhy na Prokopovom námestí. Na tomto mieste sa síce nenajete, môžete si len pochutnať na dobrej káve. Avšak nájdete tu krásne hand-made oblečenie a doplnky od šikovných autorov. Zaujali nás originálne šaty od eh sisters, a tiež čelenky a kvety do vlasov od Mezzobelly. Vaši chlpáči si tu tiež prídu na svoje. Z ručne vyrábaných dizajnových obojkov by si rozhodne vybrali.  Mňa však najviac dostali prekrásne zápisničky (keďže si píšem všade a všetko) od internetového obchodu Kaš-mi-daš. Ďalej tu nájdete rôzne náušnice, náramky a napríklad aj tkaničky (veľmi sa mi páči toto slovo) do topánok. Odtiaľto nás čakal výstup na Vítkov, kde sme mali nádherný výhľad na celý Žižkov. Okrem iného sme tu našli aj obrovskú bronzovú sochu Jána Žižku na koni.

Žižkovské trhy

 

Tkaničky na Žižkovskom trhu

 

Hand-made výrobky na Žižkovskom trhu

Keďže nákupov nikdy nie je dosť, tak sme zavítali aj do obchodného centra Palladium. Tento obchoďák nájdete na námestí Republiky 1 v Prahe 1, čiže takmer v úplnom centre Prahy. Trochen štatistiky – Palladium má 5 poschodí, 184 obchodov, 23 reštaurácií a barov, no a pre vodičov sa tu nájde 900 parkovacích miest. O obchody tu preto mať núdzu určite nebudete.

Tancujúci dom patrí v posledných rokoch tiež povinnou zastávkou pri návšteve Prahy. Kanál Top Media na Youtube zaradil túto budovu medzi 10 najzvláštnejších budov sveta. Nájdete ju na rohu spomínaného Rašínovho nábrežia a Jiráskovho námestia. Hovorí sa, že dom je inšpirovaný slávnym tanečným párom (mne tie mená nič nehovoria) Ginger Rogersovej a Freda Astaira. Nám však nestačil pohľad zo spodku, a preto sme sa vybrali o pár poschodí vyššie, aby sme mali výhľad na celú Prahu. Vstupné sa tam síce neplatí, ale hneď po vystúpení z výťahu na Vás čaká čašníčka s otázkou “co jsi dáte?”. Tak som si teda dala zázvorovú (kedysi som neznášala zázvor, ale hovorím si, že je to zdravé, tak to teda prežijem) Pragerovú limonádu. Je to pravý český nápoj o ktorý sa pričinila skupinka Čechov. Snažia sa o zdravé nápoje bez umelých farbív, sladidiel a konzervantov. Vrelo odporúčam.

Tancujúci dom

 

S Pragerovou limčou a Fritz Kolou

O skvelý výhľad na Prahu sa Vám postarajú aj Hradčany, kde sa nachádza Pražský hrad. Ako som sa dozvedela, tak ten patrí medzi najväčší hradný komplex na svete. Musím sa priznať, že toto miesto bolo tým, kde som zažila svoje poprvé s milovaným aj nenávideným Starbucks-om. A to dokonca ani nemám rada kávu, ale Mocha Cookie Crumble-u sa jednoducho nedalo odolať. Hlavne išlo o to Cookie. Och môj bože a ešte tá šľahačka na vrchu posypaná kúskami čokolády, no dobre, dosť bolo rozkoše…a to nehovorím o tom, že mi k môjmu menu nakreslili srdiečko. Bóóóže, veď oni ma asi ľúbia, ehm.

Aha na to srdiečko

O neopakovateľný zážitok sa nám postarala Neviditeľná výstava alebo “Když Tě vedou smysly…”, ktorá sa nachádza na Karlovom námestí 1/23. Už zrejme viete o čom je reč. Na chvíľu sme sa dostali do sveta nevidomých ľudí, resp. my sme sa na hodinu stali nevidiacimi. Výstava je rozdelená na viditeľnú a neviditeľnú časť. V tej viditeľnej časti je písané o  známych slepých ľuďoch, môžete si vyskúšať rôzne hry s páskou cez oči, a tiež si môžete ohmatať Braillovo písmo. Do neviditeľnej časti som išla s Peťou aj spolu s ďalšími dvoma pármi. Keďže nám bolo povedané, že môžeme hovoriť o výstave, ale nemali by sme prezradiť všetko, tak Vám poviem len toľko, aby som Vás navnadila. Jednoducho povedané, v neviditeľnej časti si skúsite každodenný (neskutočne ťažký) život ľudí bez zraku. Prehliadkou nás sprevádzala slepá pani, ktorej sme sa po absolvovaní všetkého možného mohli pri “neviditeľnom bare” spýtať, čo nás zaujímalo. Zistili sme, že zrak stratila vo svojich 23 rokoch, čo je zrejme ešte horšie, ako keby bola slepá od narodenia. Hovorila nám, že najviac jej chýba to, že nevidí obrázky v knihách, ktoré si vždy s radosťou prezerala. Čo sa týka samotného čítania kníh, pokiaľ si radi beriete knihy na dovolenku, tak si musíte zbaliť o batoh naviac. Jedna A4-ka je totiž “preložená” až na 4 strany v Braillovom písme. Mňa konkrétne zaujímalo, či sa nevidiacim ľuďom sníva. Dozvedela som sa, že tým, že pani sprievodkyňa bola kedysi vidiaca, tak má sny ako každý iný človek. Príjemnú atmosféru tam narušila jedine slečna s nemiestnou poznámkou “Jóóó, tak to se tedy musíte těšit na spánek”. Po tejto vete sme neboli už len v totálnej tme, ale chvíľu aj v totálnom tichu. U ľudí, ktorí sa už narodia slepí je to so snívaním inak. Sníva sa im, že niekam idú, že niečo robia a že sa s niekým rozprávajú…ale všade je tma. Tak isto, ako v ich reálnom živote. Keďže sa celá výstava niesla vo veľmi uvoľnenom a zábavnom duchu, tak nebola núdza ani o niekoľko vtipných momentov.  Keďže sme prechádzali totálnou tmou, zrazu sa ma niekto chytil, tak sa pýtam “Peťuš, si to ty?” a počujem odpoveď “Jé, promiň. Paulóóó, kde jsi?” Samozrejme nesmelo chýbať ani niekoľko úderov do rôznych predmetov. Nemôžem povedať, že výstava bola pekná, keďže sme nič nevideli, ale rozhodne to bol silný zážitok.

Nie je ľahké prekresľovať bez zraku

Keďže sa v Prahe nachádza nespočetné množstvo hipsterov na meter štvorcový (na čele s Peťou), tak ako by to vyzeralo, keby nemali vlastnú hipsterskú ulicu? Krymská ulica v Prahe je toho živím príkladom. Nachádzajú sa tu rôzne galérie, podniky, ktoré ponúkajú raw a vegetariánske jedlá, a tiež kaviareň Café v lese. O to sa pričinil najväčší český kaviarnik Ondřej Kobza, ktorý ma na rováši nie len spomínanú kaviareň, ale aj piána v uliciach, šachové stolíky, a tiež takzvané veršomaty. Na obchode s oblečením sa vyníma nápis “Vezmi si čo chceš a dej kolik myslíš”. Celkovo v Prahe je niekoľko zaujímavých názvov podnikov. Väčšina je v češtine a je to napríklad “Prostá přítomnost” alebo “U suchý dásně”, čo sa mi celý čas zdalo celkom nechutné.

V Prahe sme boli necelé tri dni, ale pochodili sme toho neskutočne veľa a ešte viac sme toho spoznali. Niekedy, keď nevedela Peťa kudy-kam, tak nás viedol Ľuboš, keďže si čo-to naštudoval. A viete čo? Už som si istá, že by to na 100% zvládol aj sám. Tí, čo máte mladších súrodencov, tak určite poznáte tie ochranárske inštinkty, vďaka ktorým sú vo Vašich očiach stále malými deťmi. No aj na tomto výlete som zistila, že to tak už nie je. Oukej, sentimentalita bokom a teraz zbaliť batoh a horsa do Pražulky. A ešte jedna vec…Praha nie je výnimočná len miestami, ktoré sme navštívili, ale aj ľuďmi, s ktorými som sa tam stretla.

Najbližšie píšem o Tatrách (pokiaľ nespadnem zo skaly), v ktorých som ešte nebola (ehm, hanbím sa).

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *