Kroch alebo bzzz?

LenkaCesta hrdinov SNPLeave a Comment

Po skvelej noci v obci Zborov v penzióne Jana sme sa dali trochu dokopy, pobalili sme si veci a zavolali sme pánovi Kováčovi. Majiteľ penziónu bol totiž z Bardejova a nejakú tú pol hodku mu trvalo, kým prišiel za nami. Ešte sme si v jeho potravinách na cestu nakúpili energeťáky a tyčinky a vybrali sme sa ďalej. Takmer na začiatku nášho dnešného dňa sme v lese stretli staršieho Čecha. Ten nás hneď zastavil s otázkou: “Z Dukly?”…tak my že hej, do Bratislavy. On išiel z Bratislavy na Duklu, takže mu chýbal už ozaj len kúsok na zdolanie Cesty hrdinov SNP. Popriali sme si veľa šťastia a pobrali sme sa opačnými smermi.

Tá Slovenská príroda

Cestou necestou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po pár hodinách nás čakalo namáhavé stúpanie na Stebnícku Maguru, ktorá má 900 mnm. Išli sme celý čas cez serpentíny, pretože priamo hore by sa to snáď ani nedalo vyšliapať. Ako sme si tak išli, tak sme začuli šuchotanie a nejaké divné zvuky. Tak si hovorím, že Vlado už asi nevládze a len si tak fučí cestou. No ale mýlila som sa. Zrazu sme pár metrov od nás zbadali 1…2…3… šesť veľkých divých svíň a dve malé sviniatka. No skoro som skolabovala. Ja som zostala ako strnulá a Vlado si začal veselo nahlas rozprávať. Tak som naňho pozrela pohľadom “okamžite prestaň rozprávať, lebo ťa zavraždím v spánku”, ale hneď mi objasnil, že pri čuňatách sa môže rozprávať a ich to práveže odplaší.  Našťastie mal pravdu a oni sa vybrali svojou cestou. No stále som stúpala na Maguru s vedomím, že niekde spoza kríkov môžu na mňa tie svinky vyskočiť ako šelmy. Vďaka bohu sa tak nestalo a my sme šťastne dorazili až na vrchol.

Liečebný dom Alžbeta – Bardejovské kúpele

Hore bola drevená skrinka, v ktorej sa ukrývala knižka s odkazmi od turistov. Milujem si to čítať. Keďže sme si tam spravili aj dlhšiu prestávku, tak som mala na to času a času. Našla som tam odkaz od ženy, ktorá túto trasu dala SAMA. To už je iná odvaha. Neviem si predstaviť, že by som takto cez lesy (niekedy aj pri stmievaní) išla úplne sama.  Patrí jej teda môj obrovský obdiv. Okrem iných sme tam našli aj odkaz od chalana, ktorý bol v Ceste hrdinov dva dni pred nami a nechal dokonca aj kontakt na seba, keby mu bol náhodou niekto v pätách. My sme mu boli už trošku ďalej za pätami, tak sme ho nekontaktovali.

Kam to bude nabudúce?

Toto ma neskutočne bavilo

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Neskôr sme stretli staršieho pána, ktorý bol tiež z Bratislavy. Hneď sa nás spýtal, či ideme po červenej. Hovoril nám, že za svojho mládi tiež chodieval na dlhšie túry. Teraz však už len odpočíval v Bardejovských kúpeľoch, ktoré boli neďaleko. Bol z nás taký nadšený, že si nás odfotil. Pripomenulo mi to príhodu z Thajska, keď nás zastavil jeden Thajčan, ktorý sa chcel s nami fotiť. Po nejakom čase sa nám podarilo doraziť do Bardejovských kúpeľov. Je to časť Bardejova a okrem kúpeľných domov je tam aj hotel a kúpaliská. A našťastie aj lavičky v krásnom parku, kde sme si mohli na chvíľu oddýchnuť. Naše kroky viedli ďalej smer Bardejov. Môj tato tam za mlada chodil na vojenčinu a mamča za ním poctivo chodievala dva roky. Keď sa tatko vrátil, tak som prišla na svet ja, aby som mohla cestovať a písať Vám takéto články. Konečne som teda videla to dlho spomínané mestečko. Je to krásne mesto. Určite to ocenili aj všetci turisti, lebo ich tam bolo ozaj dosť. Terasy boli plné relaxujúcich ľudí, ktorí si vychutnávali kávičku a dobré jedlo. Bardejov bol dokonca v roku 2000 zapísaný do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Ľúbezný Bardejov

Nás to zaviedlo do baru Paráda priamo v centre, no až taká paráda to teda nebola. Neskutočne dlho sme čakali na jedlo, aj keď zrovna tu nebolo až tak veľa hostí. Ponáhľali sme sa na Čergov a už bolo dosť hodín, tak sme si nemohli len tak vysedávať. Povedali sme si, že počkáme ešte pár minút a keď nič, tak odchádzame. Celú situáciu našťastie po chvíli zachránilo naozaj výborné jedlo. Ako sme vychádzali z Bardejova, tak nás rozcestník informoval o tom, že na Čergov to je ešte 7 hodín. No povedali sme si, že v tento deň je to totálne nereálne a pôjdeme “len” na Žobráka. Išli sme teda cez mestskú časť Bardejova s názvom Mihaľov. Tam sme stretli guľatučkého pána, ktorý nám ukázal, ako ďaleko je ešte rozhľadňa, na ktorú sme sa chystali. Hovorili sme si, že keď predsa vidíme cieľ, tak to nemôže byť tak ďaleko. Mhm, isto.

Lávka priateľstva v Bardejovských kúpeľoch – jedna z piatich najdlhších drevených lávok na Slovensku

Ďalej sme natrafili na Hervatov, kde to naozaj žilo. Okrem starších ľudí, ktorých sme prevažne stretávali na dedinách, sa to tu hmýrilo mladými a najmä deťmi. V roku 2011 dokonca táto dedinka vyhrala 3. miesto v súťaži Dedinka roka. Okrem obchodov, krčiem, cukrárne a zmrzlinárne je tu aj jedna veľká rarita, ktorou je drevený kostolík. Ten je najstarší na Slovensku a bol ozaj krásny. Na chvíľu sme sa zastavili aj v krčme, kde sme si dali klobásu a kofolu. No čo, museli sme načerpať energiu. Hneď vedľa bola cukráreň a zmrzlináreň. Po krátkej pauze sme už konečne začali šľapať na Žobráka. Kopec bol taký prudký, že som sa skoro nosom dotýkala zeme, slnko pomaly ale isto zapadalo a náš cieľ bol nedohľadne. Zaujímavé bolo, že celou cestou hore boli po stromoch nalepené fotky Ježiša. Krok po kroku ako ho išli ukrižovať. Na každom strome. Netuším, či ma toto malo utešiť, že on trpel viac ako ja v tejto chvíli. Inak, viete ako mávajú ľudia na púšti fatamorgány, že vidia vodu? Tak my sme mali presne toto isté s rozhľadňou, ku ktorej sme mierili. No vždy sme zistili, že sa nám to iba zdalo a jediné, čo sme videli, boli iba koruny stromov.

Drevený kostolík v Hervatove

Keď ma už už začal prepadať pocit, že dnes budeme spať v lese, tak som nabrala druhý dych a priam som bežala hore tým kopcom. Po ukončenom stúpaní vo výške 898 mnm (Bardejov je 270 mnm) a po poslednom obrázku na strome ako je Ježiš ukrižovaný, sme si mohli povedať HALELUJA! Boli sme v cieli. Dámy a páni, tamtadadáááááá…rozhľadňa Žobrák. Je pomerne nová, má 3 poschodia a z toho prvé poschodie má oddelené schody, kde je priestor na prespanie. Vo vnútri na lavicu sme si dali spacáky, na stôl sme si vyložili jedlo, vyzuli sme sa, čo je úplný základ, prezliekli sme sa do “domáceho” a išli sme sa pozrieť von. Zjavne nám toho chodenia na dnes ešte nestačilo.

Rozhľadňa Žobrák

Už len spacáky a dobrú noc

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Po schodoch dole som sa mala chuť len tak skotúľať, ale tak normálne som zišla dole, veď nebudem trapošiť. Pri ohnisku pred rozhľadňou sme mali nádherný výhľad na Hervatov, Kľušov a Bartošovce. Sadli sme si na lavičku, spravili sme si čaj a naplno sme si užívali tento nádherný pohľad. Blízko rozhľadne je aj prístrešok s lavicou, kde by sa tiež dalo v najhoršom prípade prespať. Keď sme si túto chvíľu naplno užili, tak sme išli dovnútra, aby sme načerpali energiu na ďalší deň. Náš dnešný nocľah sa dal dokonca aj zamknúť zvnútra. A vôbec som sa nebála ani napriek tomu, že som bola priamo v lese. Hovorila som si, že medveď alebo sviňa sa nebudú štverať hore po schodoch (…keď sa teraz nad tým zamýšľam…preboha, dobre že žijem!) a nejakému psychopatovi (okrem nás) alebo vrahovi sa nebude chcieť trepať až na Žobráka.

Dobré ráno

Najsexy outfit

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Keď sme pomaly zaspávali a mysleli sme si, že už nás nemôže dnes nič prekvapiť, tak to nastalo. Zrazu sme počuli len “bzzzzzzz”… Dobrú noc a sladké sny s dvoma osími hniezdami (nie s tými koláčmi) v našej bezprostrednej blízkosti.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *